Čaputová vetovala novelu zákona o štátnej službe a štátnej službe policajtov
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o štátnej službe. Otvára podľa nej priestor na odvolanie zamestnanca z riadiacej pozície bez uvedenia dôvodu, a teda iba z politických dôvodov.
Vetovala aj novelu zákona o štátnej službe policajtov, ktorá bola k prerokúvanému zákonu o štátnej službe vložená prílepkom. Tento postup je v rozpore s legislatívnymi pravidlami, keďže sa v jednom zákone mení iný, nesúvisiaci zákon. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
V prípade zmien, týkajúcich sa policajtov, považuje prezidentka cieľ navrhovanej úpravy za legitímny. Nemožno ho však podľa nej dosiahnuť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, cez posilňovanie kompetencií politických predstaviteľov a spôsobmi, ktoré sú podľa judikatúry súdov problematické.
Prezidentka poukazuje, že táto úprava oslabuje princíp politickej neutrality a profesionality štátnej služby, zároveň mení princíp stability štátnej služby. "Vedúci zamestnanci, ktorých bude možné odvolať z riadiacej funkcie bez uvedenia dôvodu, budú vystavení pokušeniu vykonávať štátnu službu v prospech aktuálneho politického vedenia príslušného štátneho orgánu, teda nie politicky neutrálne. Osobitný význam to má najmä v oblasti miestnej štátnej správy, ktorej apolitickosť a profesionalita sú kľúčové," povedala Čaputová.
Na Krčméryho vytiahli zbraň a kričali po ňom, že je pedofil. Pre vyhrážky sa skrýval v cudzine
Znenie zákona je podľa nej v rozpore s odporúčaniami viacerých medzinárodných inštitúcií ako napríklad Rada Európskej únie, Európska komisia či OECD. Je tiež v rozpore so slovenskými záväzkami o profesionalizácii štátnej správy a jej odpolitizovaní. So znením zákona nevyjadrila súhlas ani Legislatívna rada vlády SR a zásadný nesúhlas vyjadrila aj Rada pre štátnu službu, poukázala Čaputová.
Prezidentka je presvedčená, že skvalitnenie a zefektívnenie štátnej služby sa dá dosiahnuť už teraz, a to dôsledným, systematickým a zodpovedným využívaním existujúcich mechanizmov v zákone o štátnej službe, najmä služobného hodnotenia a disciplinárnej zodpovednosti.
"Tieto mechanizmy spolu s riadne vykonávanými výberovými konaniami tvoria základné nástroje pre dosiahnutie cieľa depolitizovanej, profesionálnej a nezávislej verejnej služby. Zavádzanie nesystémových úprav, zvyšujúcich mieru politických zásahov do štátnej služby, tento cieľ nenaplní," podotkla Čaputová.
Kollár chce presvedčiť čo najviac koaličných poslancov, aby sa postavili proti reforme nemocníc
Zároveň vetovala aj novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorá bola k prerokúvanému zákonu o štátnej službe vložená prílepkom. Tvrdí, že tento postup je v rozpore s legislatívnymi pravidlami, keďže sa v jednom zákone mení iný, nesúvisiaci zákon.
Takmer totožná právna úprava už bola platná medzi rokmi 2010 až 2016, poukazuje Čaputová s tým, že viedla vtedy k mnohým súdnym sporom. Súdy vtedy považovali rozhodnutia vydávané na základe tohto ustanovenia za nezákonné a v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu.
Cieľ navrhovanej úpravy, a to zavedenie efektívneho nástroja, ktorý umožní pružne reagovať na personálne potreby, nevyhnutné pre profesionalizáciu príslušníkov polície, považuje Čaputová za legitímny. "Nemožno ho však dosiahnuť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, cez posilňovanie politických predstaviteľov a spôsobom, ktorý je podľa judikatúry súdov problematický," poznamenala.
Novelou zákona o štátnej službe sa mali posilniť právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom. Zároveň sa mali posilniť aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení do funkcie nadriadeného.