Športom si pomôžete k dlhovekosti, ale nepreháňajte to. Vedci zistili, koľko cvičenia je akurát
Ak chceme zvýšiť svoje šance na dlhý život, pravdepodobne by sme mali urobiť aspoň 7 000 krokov denne alebo športovať. Môžeme hrať tenis, bicyklovať, plávať, venovať sa joggingu alebo bedmintonu, a to viac ako 2,5 hodiny týždenne. Hovoria o tom výsledky dvoch nových rozsiahlych štúdií, ktoré sa venujú vzťahu medzi fyzickou aktivitou a dlhovekosťou.
Aktivita pomáha
Dve štúdie, ktoré po desaťročia sledovali viac ako 10 000 mužov a žien, ukazujú, že správny typ a množstvo fyzickej aktivity môže znížiť riziko predčasného úmrtia až o 70 percent. Informuje o tom New York Times. Štúdie taktiež naznačujú, že môže existovať horná hranica, ak ide o výhody aktívneho života. Prekročenie tohto stropu nám pravdepodobne nepridá roky života a v extrémnych prípadoch môže byť aj škodlivé.
Veľa výskumov už naznačilo, že ľudia, ktorí sú aktívni, budú žiť dlhšie než tí, ktorí sa hýbu len zriedka. Štúdia amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb z roku 2018 napríklad dospela k záveru, že približne 10 percent všetkých úmrtí medzi Američanmi vo veku 40 až 70 rokov je výsledkom príliš slabej fyzickej aktivity. Európska štúdia z roku 2019 zistila, že dve desaťročia nečinnosti zdvojnásobili u Nórov riziko, že zomrú mladí.
Vedci však ešte presne neurčili, ako veľa - alebo ako málo - pohybu môže zabezpečiť dlhší vek. Jasné nie je ani to, či to môžeme s cvičením prehnať až tak, aby sme si život skrátili.
Tieto problémy sú jadrom dvoch nových štúdií, ktoré skúmajú súvislosti medzi aktivitou a dlhovekosťou z odlišných, ale prelínajúcich sa uhlov. Prvá zo štúdií sa sústredila na chôdzu. Väčšina z nás sa stretla s počítaním krokov a cieľovou aktivitou, pretože naše telefóny, inteligentné hodinky či sledovače aktivity od nás zvyčajne chcú, aby sme každý deň urobili určitý počet krokov, často 10 000. Súčasná veda však nehovorí, že na to, aby sme boli zdraví a žili dlhšie, potrebujeme práve takýto počet krokov.
Potrebujeme 10 000 krokov?
Výskumníci z University of Massachusetts v Amherste a ďalšie inštitúcie sa pýtali, či môžu aj menšie súčty krokov súvisieť s dlhším životom. Pozreli sa teda na údaje, ktoré boli zozbierané v posledných rokoch pre rozsiahlu, prebiehajúcu štúdiu zdravia a srdcových chorôb u mužov a žien v strednom veku.
Väčšina účastníkov sa do štúdie zapojila asi pred 10 rokmi, keď mali 40 rokov. V tom čase absolvovali lekárske testy a dostali sledovač aktivity, ktorý im každý deň počas týždňa rátal kroky. Výskumníci si vytiahli záznamy vyše dvoch tisícov účastníkov a porovnali ich mená s údajmi o úmrtiach z matriky. Zistili, že v uplynulom desaťročí zomrelo 72 účastníkov, čo je relatívne malý počet, ale nie prekvapivý počet.
Vedci si však všimli aj silnú súvislosť s počtom krokov a úmrtnosťou. Tí muži a ženy, ktorí po zapojení do štúdie dosahovali najmenej 7000 krokov za deň, mali o 50 percent menšiu pravdepodobnosť úmrtia ako tí, ktorí urobili menej ako 7000 krokov. Pri 10 000 krokoch sa však výhody vyrovnali. "Došlo k bodu zníženia návratnosti," povedala Amanda Paluchová, odborná asistentka kineziológie na Univerzite of Massachusetts Amherst, ktorá novú štúdiu viedla. Ľudia, ktorí urobili viac ako 10 000 krokov denne, dokonca oveľa viac, len zriedka prežili tých, ktorí urobili najmenej 7000.
Pravidelnému cvičeniu sa venujú takmer dve tretiny Slovákov. Vynašli sa aj počas lockdownu
Šport namiesto chôdze
Druhá štúdia, ktorá bola publikovaná v auguste v Mayo Clinic Proceedings, sa ustálila na približne podobných úrovniach aktivity. Táto štúdia zahŕňala údaje z desaťročí trvajúcej štúdie Copenhagen City Heart Study, do ktorej sa od 70. rokov 20. storočia zapojili desaťtisíce dospelých Dánov a pýtali sa ich, koľko hodín týždenne športujú alebo cvičia, vrátane bicyklovania (v Kodani veľmi populárneho), tenisu, joggingu, plávania, hádzanej, vzpierania, bedmintonu, futbalu a iných.
Do štúdie sa zapojilo takmer 9000 Dánov, ktorí od 90. rokov minulého storočia zaznamenávali svoje návyky. Vedci zoznam účastníkov porovnali so záznamami o úmrtiach. Za približne 25 rokov, odkedy sa zapojili do výskumu, zomrela asi polovica. Ale tí, ktorí uviedli, že sa nejakému druhu cvičenia venovali 2,6 až 4,5 hodiny týždenne, mali o 40 percent menšiu pravdepodobnosť, že umrú skôr, než menej aktívni ľudia.
Prevod týchto hodín cvičenia na počet krokov sa nedá vypočítať presne. Výskumníci však odhadujú, že ľudia, ktorí cvičia 2,6 hodiny týždenne alebo asi 30 minút väčšinu dní, by medzi cvičením a dennými presunmi pravdepodobne nazbierali okolo 7000 až 8000 krokov. Tí, ktorí cvičia 4,5 hodiny týždenne, by sa pravdepodobne väčšinu dní blížili k hranici 10 000 krokov.
A v tomto bode, rovnako ako v prvej štúdii, začali výhody stagnovať. V tejto štúdii sa pokles výhod prejavil v relatívne malej skupine ľudí, ktorí cvičili 10 hodín alebo viac hodín týždenne, alebo približne 90 minút väčšinu dní.
Viac nie je vždy viac
"Veľmi aktívna skupina ľudí, ktorí sa venujú športu viac ako 10 hodín týždenne, si pohoršila v prognóze úmrtnosti asi o tretinu v porovnaní s ľuďmi, ktorí cvičia 2,6 až 4,5 hodiny týždenne," povedal Dr. James O'Keefe, profesor medicíny na Univerzite Missouri-Kansas City, ktorý bol autorom štúdie.
Silnejšiu imunitu sľubujú zo sladených nápojov i guličiek čedaru. Lekári hovoria, kedy zbystriť
Obe štúdie sú asociačné, čo znamená, že ukazujú, že fyzická aktivita je spojená s dĺžkou života, ale nie to, že aktívnejší život priamo spôsobuje predĺženie dĺžky života. Spoločne však poskytujú užitočný návod pre všetkých, ktorí dúfajú, že budú žiť dlho a dobre:
Obidve štúdie poukazujú na vcelku príjemnú hranicu pre aktivity, ktoré smerujú k dlhovekosti. Táto hranica je približne medzi 7000 až 8000 dennými krokmi alebo približne 30 až 45 minútami cvičenia väčšinu dní. Ak sa snažíme o čosi viac, môžeme mierne zlepšiť svoje šance na dlhý život, ale robiť oveľa viac môže byť v určitom bode kontraproduktívne.