Povinné očkovanie by zachránilo tisíce ľudí, rozhodnutie však musí urobiť politik
Čo si myslia Slováci o povinnom očkovaní a dodržiavaní opatrení? Ich názory sleduje od začiatku pandémie rozsiahly výskum, ktorý realizuje spolu s ďalšími partnermi Sociologický ústav SAV. V Téme dňa sme s jeho riaditeľom Miloslavom Bahnom hovorili o tom, čo tento výskum priniesol a kto by mal rozhodnúť o povinnom očkovaní.
Zmeškaná očkovacia kampaň
Novú očkovaciu kampaň, ktorá odštartovala len nedávno, označil Bahna za "trošku zmeškanú". "Akoby začal prevládať názor, že to bude rýchlo za nami, že delta sa preženie Slovenskom a už je neskoro čokoľvek robiť," povedal s tým, že podľa neho to nebude ani také rýchle, ani také dobré a na očkovanie ešte určite nie je neskoro.
Bahna pripomenul, že názory odborníkov boli na začiatku tretej vlny v optimistickom duchu, ale prognózy sa postupne zhoršujú. V tejto situácii podľa neho očkovacia kampaň veľmi nepomôže. "My z výskumu vieme povedať, že podiel ľudí, ktorí povedia, áno, dáme sa zaočkovať, sa zmenšuje," skonštatoval vedec. V súčasnosti je to okolo 6,5 percenta ľudí, kým v júli to bolo asi 10 percent. Podľa Bahnu ide o ľudí, ktorí reagujú na nové zvýšené čísla nakazených a intenzívnejšie vnímajú pocit ohrozenia.
Najmenšia ochota dodržiavať pravidlá
Sociologický ústav SAV realizoval výskum o tom, ako vnímajú ľudia opatrenia, už od začiatku pandémie. Prvé kolo výskumu sa odohrávalo už v marci 2020 a odvtedy zrealizovali 11 kôl. Posledné bolo v prvej polovici októbra. Výskum ukázal, že v súčasnosti majú na Slovensku ľudia najnižšiu vôľu obmedzovať svoje kontakty, a to od začiatku pandémie. Bahna zároveň zdôraznil, že nízka ochota sa zaočkovať je od začiatku spojená s nízkymi obavami z pandémie. Toto číslo nazvali "unavení z pandémie".
Bahna upozornil, že k zaočkovanej časti populácie sa vysiela signál, že sa nemusia príliš báť a sú chránení, kým nezaočkovaní ľudia mali počas celej pandémie nižšiu ochotu podriadiť sa a zároveň sa aj menej báli a "tí v tom pokračujú".
Podľa Bahnu je prekvapujúce, že miera obmedzení je momentálne ešte nižšia než v júli, keď bola epidemická situácia priaznivejšia. "Deklarovaná miera ochoty dodržiavať opatrenia je v súčasnosti najnižšia," skonštatoval riaditeľ Sociologického ústavu SAV.
Otázka očkovania
Okresy na mape Covid automatu postupne tmavnú a v tých čiernych sa týkajú obmedzenia aj zaočkovaných. Majú ľudia motiváciu nechať si pichnúť vakcínu? "Dlho som hovoril, že treba vyčerpať všetky pozitívne motivácie," povedal Bahna. Zároveň si myslí, že očkovanie stále nie je dostatočne prístupné na verejných miestach, kde sa ľudia pohybujú. Podotkol, že vo Viedni funguje očkovanie aj v nákupných centrách v strede mesta.
Vo svojom výskume sa sociológovia zo SAV pýtajú ľudí aj na povinné očkovanie. "Všeobecné povinné očkovanie by podporila necelá tretina ľudí," povedal. Pre očkovanie vybraných skupín, napríklad seniorov a bezpečnostných zložiek, je podpora o čosi vyššia, ale stále je to "výrazne pod 50 percent".
"Zreteľne sa odlišujú v názoroch ľudia, ktorí sú zaočkovaní a nezaočkovaní," ozrejmil vedec. Zdôraznil, že ide o politicky citlivú tému a on sám si myslí, že povinné očkovanie by malo byť poslednou možnosťou. "Povinné očkovanie by zachránilo tisíce ľudí. To je veľmi pravdepodobné. Napriek tomu ide o politické rozhodnutie - či to urobiť, alebo nie," vysvetlil.
"Ja hovorím, zachránime tisíce ľudí, ale desaťtisícom či státisícom zlomíme istú ideu o spoločnosti, o tom, čo je sloboda a základnú dôveru k politickým elitám," myslí si Bahna. Ide podľa neho o rozhodnutie, ktoré nie je ani tak odborné, ako skôr hodnotové a musí ho urobiť politik.
Celú reláciu Téma dňa si môžete pozrieť tu: