Zelené šperky budúcnosti. Diamanty z laboratória sú kvalitné, šetria prírodu i životy
Keď sa povie diamant zväčša si predstavíme prsteň či náhrdelník s nablýskaným drahým kameňom alebo film o ružovom panterovi s inšpektorom Clouseauom. Na druhej strane sa diamanty spájajú s prácou v neľudských podmienkach, vojnovými konfliktami či ničením prírody. Alternatívou môžu byť šperky budúcnosti - syntetické diamanty vyrábané v laboratóriu pod dohľadom vedcov.
Zatiaľ čo prírodné diamanty sa formujú pod zemským povrchom miliardy rokov, syntetické vyrastú v laboratóriu v priebehu niekoľkých týždňov. Oba typy majú kryštalickú mriežku zloženú z atómov uhlíka. Proces výroby je pri diamantoch vyrobených ľudskou rukou rýchlejší preto, že vzniká v špeciálne upravenej komore. Zdroj uhlíka - môže to byť aj plyn - sa premieňa pomocou roztaveného kovu pod dohľadom vedcov. Okrem toho majú číre laboratórne diamanty odlišné fyzikálne aj chemické vlastnosti.
Voľným okom rozdiel nespoznáte
Spoznať rozdiel medzi prírodným a syntetickým diamantom nie je voľným okom možné. Nerozpozná ho ani skúsený klenotník. Ako vysvetlil Matej Sukovský, spoluzakladateľ značky Eppi, ktorá sa venuje predaju syntetických diamatov, potvrdiť pôvod dokážu len gemologické laboratóriá so špeciálne vyškoleným personálom. "Ich špecializované nástroje však aj tak dokážu detekovať iba minimálne rozdiely v raste kryštálu a určiť či sú, alebo nie sú prírodné," uviedol.
Nielen v rámci módy, dopravy či architektúry čoraz viac vystupujú do popredia pojmy udržateľnosť a ekológia. Zelenšiu alternatívu si možno zvoliť práve syntetickými diamantmi, ktoré majú menší dopad na prírodu i peňaženku. Všetko, samozrejme, závisí od veľkosti.
Ligotavé diamanty nie sú štandardnou súčasťou šperkovníc. Prírodnú verziu si nemôže dovoliť každý. Cena najdrahších prírodných diamantov sa pohybuje v miliónoch eur za karát, zatiaľ čo pri tých syntetických je to od tritisíc do 10-tisíc eur za karát. Najväčší ľudskou rukou vyrobený diamant má 12,75 karátu.
Do popredia sa dostáva udržateľnosť a ekológia
S cenou či pôvodom kvalita vôbec neklesá. Ako upozornil Sukovský, pri ich kúpe treba venovať pozornosť rovnakým faktorom ako pri prírodných. Zákazníka by mali pri výbere a kúpe zaujímať tzv. 4C, teda cena, čistota, farba a karát. V rámci kvalitatívnych hodnôt sa odporúča sledovať aj "piate cé", ktorým je certifikát o pôvode.
"V laboratóriu prechádzajú syntetické diamanty rovnakým procesom hodnotenia ako prírodné. Najskôr sa testuje identita (pôvod) kameňa a to, či prešiel nejakou úpravou. Skúma sa farba a čistota, inklúzie, fluorescencie a fosforescencia, meria sa karátová hmotnosť," vysvetľuje Sukovský s tým, že čo sa kvality týka, syntetické diamanty sú rovnako kvalitné ako ťažené zeme.
Ekológia je dôležitou témou i v klenotníctve, udržateľný variant si možno zvoliť aj pri drahokamoch. Ako TA3 potvrdila vedúca produktov Eva Bunin, zákazníci menia svoje správanie. "Všímame si nárast dopytu aj záujmu zákazníkov o tému udržateľnosti všeobecne, napríklad aj o šperky z recyklovaných kovov," uviedla s tým, že na Slovensku a v Česku je to síce v menšej miere, o krok vpred sú napríklad nemeckí zákazníci. U bonitnejších zákazníkov aj naďalej dominujú prírodné diamanty, pretože sa s nimi spája istý spoločenský status. Podotkla, že v tejto oblati by mohlo pomôcť vzdelávanie.
Krvavé diamanty
Smutnou stránkou, ktorá sa ukrýva za jagavými diamantmi sú nielen neľudské podmienky, v akých pracujú dospelí i deti, ale aj plat či financovanie vojnových konfliktov. Syntetické diamanty "rastú" pod dohľadom vedcov v laboratóriu a ich ťažba nezasahuje do krajiny ani ľudských životov.
"V priemere sa za každý vyťažený karát diamantu "zaplatí" produkciou 4,4-krát väčšieho množstva odpadu, 6,8-násobnou spotrebou vody a 2,14-krát viac energie, ako pri tvorbe syntetických diamantov v laboratóriu," ozrejmila Bunin.
Vzhľadom na to, že produkcia prírodných diamantov je obmedzená prírodnými zdrojmi, ich cena stúpa. Pri syntetických to neplatí - pri nich je dôležitá hodnota morálna.