Nikola Detáriová: Novinky a dynamika by podľa mňa mohli byť heslami Raňajok
Nikola Detáriová začala pracovať v TA3 pred troma rokmi, v súčasnosti robí okrem redaktorky domáceho spravodajstva aj redaktorku novej relácie Raňajky. O tom, v čom sa tieto dve práce odlišujú, aký je tím v Raňajkách a s akou športovou aktivitou sa stala 3-krát majsterkou Slovenska, prezradí v rozhovore.
Nikola Detáriová: Novinky a dynamika by podľa mňa mohli byť heslami Raňajok
V TA3 ste pomerne krátke obdobie, 3 roky. Aké boli vaše prvé dni/týždne v televízii? Čo bolo toho času pre vás najväčšou výzvu?
V TA3 som od februára 2019. Viem, že mám kolegov, ktorí sú v televízii niekoľkonásobne dlhšie, napriek tomu mám pocit, že čas nesmierne rýchlo letí. Ubehlo to. Dodnes si spomínam na svoje úplné začiatky, dokonca doteraz veľmi rada a s úsmevom spomínam na pohovor v TA3. Jedného dňa nám profesorka na vysokej škole, kde študujem, prišla povedať, že v TA3 hľadajú ľudí na pozíciu asistenta editora. Povedala som si - prečo to neskúsiť. Netušila som vôbec, do čoho idem. Z našej školy v tom čase išli na pohovor okrem mňa aj ďalší ľudia a bola som jediná, ktorú vybrali.
Nasledovalo dvojmesačné zaúčanie a myslela som si, že keďže študujem masmediálnu a marketingovú komunikáciu, nemal by byť problém. Nie nadarmo sa ale hovorí, že jedna vec je teória a tá druhá je prax. Pochopila som, že ak chcem v televízii zotrvať, musím sa naučiť zvládať stres, naučiť sa rýchlo a pohotovo reagovať a v neposlednom rade otvorene komunikovať s kolegami. Pretože televízia je naozaj tímová práca. Bez toho to nejde. Zažila som v začiatkoch aj stres, aj som niektoré veci pokazila, ale to sa hádam so všetkými začiatkami spája.
No a čo bolo pre mňa najväčšou výzvou? Pochopiť jednotlivé procesy, ktoré sa v televízii dejú. A stále sa mám aj po takmer troch rokoch čo učiť. Práca v televízii je veľmi rozmanitá a každý deň prinesie niečo nové. A to ma na tom baví.
Ako zvládate skĺbiť prácu novinára a študenta?
Toto je dobrá otázka, lebo niekedy neviem ani sama. Do TA3 som nastúpila ako druháčka. Ako som spomínala, vtedy som bola na pozícii asistentky editora, na ktorej som mala ranné alebo večerné služby. Snažila som sa si ich vždy prispôsobiť tak, aby som nezanedbávala ani školu, ani robotu. Nejakým zázrakom to vždy vyšlo, za čo som veľmi rada.
V TA3 ste redaktorkou domáceho spravodajstva, ale aj členom tímu novej relácie Raňajky. V čom sa líši práca redaktora Raňajok od práce redaktora domáceho spravodajstva?
Keď som v daný deň redaktorkou domáceho spravodajstva, stretávam sa s mnohými ľuďmi a informácie potrebné k reportáži zbieram v teréne. Keď som redaktorkou Raňajok, rovnako hľadám informácie, ale v štúdiu, počas živého trojhodinového vysielania. Hlavný rozdiel vidím v tom, že na reportáži pracujem niekedy aj celý deň – vyžaduje si to nájsť vhodných respondentov k danej téme, stretnúť sa s nimi, nakrútiť zábery, prísť do televízie, napísať reportáž zo zozbieraných informácií a potom nasleduje strihanie reportáže.
V Raňajkách sa to deje všetko rýchlo. Veľmi aktívne komunikujem s moderátorom a ak nájdem horúcu aktualitu, rovno ho oslovím a našim divákom ju sprostredkujem. No a, samozrejme, ak robím na reportáži, tá nejde naživo. V Raňajkách som preto po prvý raz pocítila čaro živého vysielania a pochopila význam toho, čo znamená, keď sa zapne ,,červená“. Tento pocit je pre mňa naozaj úplne nový a popri práci redaktorky domáceho spravodajstva som ho rozhodne na dennej báze nezažívala.
Alex Štefuca aj Noro Dolinský sú známe osobnosti v mediálnom svete. Čo vás na spolupráci s nimi najviac fascinuje, čím vás inšpirujú?
Raňajky sú mojou úplne prvou skúsenosťou a prvým stykom s pravidelným živým vysielaním. Začať po boku práve týchto dvoch ľudí, ostrieľaných a fundovaných moderátorov, bolo z môjho pohľadu to najlepšie, čo sa mi mohlo prihodiť. Obaja ma fascinujú svojou spontánnosťou a veľmi príjemným vystupovaním. Jednoducho to, že moderujú, a moderujú roky, má naozaj svoje veľké opodstatnenie. Čím ma najviac fascinujú, je ich bezpochybná profesionalita. Často sa stáva, že pár minút pred zapnutím červenej ešte dolaďujeme veci, aby sme našich divákov čo najlepšie informovali o čerstvých novinkách. A stáva sa aj to, že režisér kričí: ,,30 sekúnd“ a my vtedy pochopíme, že už nie je čas dolaďovať a utekáme do štúdia. Noro aj Alex však v momente, keď začujú našu rannú zvučku, nedajú na sebe poznať žiaden stres. Ja mám pocit, že ustoja naozaj všetko. Je mi cťou pracovať po ich boku.
Čo sa vám na relácii Raňajky najviac páči?
Najviac sa mi páči tá neskutočná dynamika Raňajok. Dejú sa tam veci a všetky do seba zapadajú. Každú polhodinu idú správy, v ktorých si naši diváci môžu pozrieť trošku kratšie, ale o to dynamickejšie verzie reportáží našich redaktorov z predošlého dňa. Naše servisné bloky na ne často veľmi priamo nadväzujú, keďže sa v nich rovnako vždy venujeme najaktuálnejším témam.
A čerešničkou na torte sú naši ranní hostia, ktorí naše rána vždy okorenia tým správnym spôsobom. Čo sa mi však páči najviac, v Raňajkách je vždy priestor na horúce aktuality. Hoci máme dopredu pripravený scenár, ak sa niečo udeje, to ostatné ide na chvíľu bokom. Novinky a dynamika by podľa mňa pokojne mohli byť heslami nášho ranného vysielania.
Ako rada trávite voľný čas?
Rozhodne nie som človek, ktorý dokáže vydržať doma a nič nerobiť. Veľmi rada spoznávam nové miesta a trávim čas s priateľmi. Neoddeliteľnou súčasťou môjho života je však aj hudba a spievanie. Od malička som chodila na hodiny spevu. Keď chytím do ruky mikrofón, zabudnem naozaj na všetko. Neviem si predstaviť život bez hudby.
Boli ste trikrát majsterkou Slovenska v dogdancingu. V čom spočíva umenie tohto športu?
Dogdancing je podľa mňa naozaj nádherný šport. Nakoľko milujem zvieratá a rovnako hudbu a pohyb, lepšie spojenie si ani neviem predstaviť. Dogdancing je tanec so psom. Ide v podstate o spojenie jednotlivých trikov, ktoré psíka naučíte, do choreografie. No a tancujete spolu s ním. Ja som sa tomuto športu venovala veľmi aktívne od svojich trinástich rokov. S mojou borderskou kóliou Blissou sme, dá sa povedať, pochodili celý svet. Množstvo súťaží, ktoré sme absolvovali, už asi ani neviem spätne zrátať. Medzi nimi boli aj Majstrovstvá Slovenska, ktoré sme trikrát vyhrali. Na Majstrovstvách Európy v Nemecku sme sa umiestnili v prvej polovici najlepších tanečníkov.
Boli za tým roky driny a nespočetné množstvo hodín trénovania, vymýšľania kostýmov, rekvizít a učenia sa. Ja som sa učila stále lepšie a lepšie spoznávať moju psiu tanečnú partnerku a ona zase mňa. Museli sme sa obe chápať a vytvoriť skutočný tanečný pár a nepriestrelný tím. Len tak to totiž naozaj môže fungovať.
Je náročné robiť tento šport?
Vyžaduje si to najmä nekonečnú trpezlivosť. Ak si niekto myslí, že si kúpi psíka a začne s ním tancovať, asi nepochodí. Mne tiež trvalo určité obdobie pochopiť, že ak chcem niečo dosiahnuť, nebude to zadarmo. Ak niečo poviem človeku, rozumie mi. Ak však chcete tancovať so psom, musíte nájsť ten správny spôsob, akým vám porozumie. A v tom je tá náročnosť. Naučiť psíka jeden zložitejší trik trvá aj niekoľko dní či týždňov. Práca na choreografii v niektorých prípadoch aj rok. Ak však následne vidíte úsmevy na tvárach divákov, pre ktorých tancujete a počujete ich potlesk, ten pocit je na nezaplatenie.
