Babišovi voliči sú voči kauzám imúnni. Kľúčovou skupinou sú penzisti, hovorí politológ Sekerák
Hoci sa meno Andrej Babiš spája s viacerými kauzami, jeho hnutie ANO patrí v Česku medzi najsilnejšie politické subjekty. Po zverejnení Pandora Papers rezonovala na verejnosti otázka, ako veľmi kontroverzné nákupy nehnuteľností ovplyvnia volebný výsledok ANO. Na to, či mu kauza uškodí, s ktorými témami prišli kandidáti, a na ktoré reagujú českí voliči, sme sa pýtali politológa Mariána Sekeráka.
Kauzy s nimi nepohli
Politológ Marián Sekerák sa domnieva, že Babišovi voliči sú voči viacerým jeho kauzám ako občania z veľkej časti imúnni. Ako pre TA3 uviedol, fanúšikmi a voličmi hnutia ANO negatívne nepohla údajná Babišova spolupráca s komunistickou Štátnou bezpečnosťou a jeho členstvo v KSČ ani kauza tzv. Bocianieho hniezda.
Nepohli nimi ani veľké protivládne protesty, podozrenie z únosu syna na Krym, neschopnosť vlády úspešnejšie zvládnuť pandémiu a ani ekologická katastrofa na rieke Bečva. Sekerák si preto myslí, že rovnako to bude platiť aj pre Pandora Papers. Nepredpokladá pre to, že by kauza mala na volebný výsledok jeho hnutia zásadný vplyv a masívne odradila jeho voličov.
Marián Sekerák je politológ Vysokej školy AMBIS v Prahe a spolupracovník Inštitútu pre kresťansko-demokratickú politiku v Prahe.
Voličskou skupinou, ktorá môže rozhodnúť voľby, je podľa Sekeráka generácia nad 60 rokov. A to aj vzhľadom na nižší záujem voličov z mladšej vekovej kategórie a pretrvávajúce demografické zmeny. Významná úloha voličov staršej generácie sa bude podľa neho rokmi posilňovať, keďže zmeniť by to mohla len náhla a nečakaná priaznivá demografická zmena. "Penzisti a penzistky sú teda pre mnohé politické subjekty strategicky dôležitou, azda až kľúčovou voličskou skupinou," uviedol.
Český stranícky systém je podľa neho v posledných rokoch pomerne dynamický. "Oslabujú sa niektoré subjekty s dlhou politickou tradíciou (napríklad sociálni alebo kresťanskí demokrati), iné modifikujú svoju ideológiu (typicky hnutie ANO 2011, ktoré sa profilovalo pôvodne ako pravicové hnutie a dnes pôsobí na voličov zmesou sociálneho populizmu a národného konzervativizmu). Vznikajú aj nové subjekty, ako napríklad hnutie Prísaha, ktoré je typickým subjektom budovaným zhora nadol a postaveným na profesijnom príbehu jedného muža: bývalého policajta Róberta Šlachtu."
Špecifikom volieb sú tri predvolebné koalície
Za špecifikum týchto volieb označil tri predvolebné koalície. Prvou sú stredovo-liberálni Piráti a Starostovia, druhou je konzervatívne-pravicová koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL a TOP 09) a treťou koalícia Trikolóra-Slobodní-Súkromníci. Poslednú z nich by sme podľa jeho slov mohli označiť za "tzv. alternatívnu pravicu s výrazným neoliberálnym ekonomickým a kultúrne konzervatívnym programom."
Šancu uspieť Babišovo hnutie podľa neho rozhodne má. Do úvahy treba vziať aj vyjadrenia prezidenta Miloša Zemana. Vyhlásil, že zostavením vlády poverí predsedu víťaznej strany alebo hnutia a nie koalíciu, čo podľa Sekeráka "prakticky znamená, že tou poverenou osobou prinajmenšom pri prvom pokuse bude Andrej Babiš".
S Babišom nepôjdu
"Do hry ale vstupuje aj aktuálny nepriaznivý zdravotný stav prezidenta Zemana, ktorý môže ovplyvniť (aj z ústavného hľadiska) zostavovanie vlády. A nepochybne aj tzv. vydieračský potenciál hnutia SPD, ktoré už teraz deklaruje svoj eminentný záujem podieľať sa na budúcej vláde. Je však možné, že "hrozbu" uzavretia koalície s SPD, prípadne aj s podporou KSČM (pokiaľ sa do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR komunisti napokon dostanú, čo je pomerne neisté), môže Andrej Babiš využiť na "zastrašovanie" iných, pre neho žiadúcejších potenciálnych koaličných partnerov," uviedol politológ.
Sekerák pripomenul, že predvolebné koalície SPOLU aj Piráti a Starostovia vyhlásili, že s Babišovým hnutím do vládnej koalície nevstúpia. "Prípadnú zmenu názoru pri konštelácii hroziacej koalície ANO 2011 s SPD, príp. KSČM a prípadnej zmene na poste premiéra by som však nevylučoval. Potenciálnym premiérom by sa teoreticky v prípade pravicovo ladenej vládnej koalície mohol stať namiesto Babiša jeden z jeho hajtmanov, profesor Ivo Vondrák, bývalý člen KSČ a niekdajší univerzitný rektor, ktorý by pre niektoré strany mohol za istých okolností byť prijateľnou postavou," hovorí.
Striedanie ministrov, Feriho aféra i migrácia
Nemecký odborník na českú politiku Kai-Olaf Lang pre ČTK konštatoval, že hoci sa o to mnohé opozičné strany snažili a akcentovali tému migrácie či pandémie, žiadna z tém neprevládala ako dominantná. Sekerák by však kampaň označil za multitematickú. Ako uviedol, ešte začiatkom roka rezovala téma pandémie a tiež "postup českej vlády, najmä však časté, miestami až tragikomicky pôsobiace striedanie na poste ministra zdravotníctva".
V máji a čiastočne v júni to už bola kauza údajného niekoľkonásobného sexuálneho obťažovania mladých žien zo strany dnes už bývalého poslanca pravicovej strany TOP 09 Dominika Feriho. "Vzkriesiť tému ilegálnej migrácie" sa podľa neho podarilo hnutiu ANO a SPD Tomia Okamuru, "čo na časť voličov a voličiek veľmi dobre funguje". V posledných týždňoch pred voľbami bola témou prudká inflácia a ekonomická situácia strednej triedy.
Nálepkovanie a reťazovky s dezinformáciami
Pri otázke, ktorý z politikov najlepšie zvládal predvolebné debaty, sa Sekerák domnieva, že vďaka celkovej kampani a vystupovaniu Tomia Okamuru v debatách, by mohlo hnutie SPD dosiahnuť mimoriadne dobrý a možno až historicky najlepší výsledok. Podotkol však, že "zvládnutie debát" nie je možné objektívne vyhodnotiť bez výskumu založeného na dátach.
Výrazným prvkom, ktorý napomáha rozdeľovaniu už i tak polarizovanej českej spoločnosti je podľa politológa aj negatívna volebná kampaň s technikou nálepkovania oponentov. V tej aktuálnej sa častou "nadávkou" stal pojem "neomarxista". K zmierneniu neprispeli ani reťazové emaily šíriace o niektorých subjektoch dezinformácie, ktorým sú náchylné veriť niektoré skupiny voličov.
"Hlboká spoločenská ruptúra je však nielen názorová, ale aj ekonomická, keďže ekonomické a sociálne nerovnosti medzi občanmi sa za posledné roky výrazne prehlbujú, čoho dôkazom je aj aktuálna kríza na tzv. trhu s bývaním, kde sa vlastné bývanie stáva aj pre strednú triedu ekonomicky (takmer) nedostupným luxusom," dodal Sekerák.