Nádej dožitia klesla najviac od pádu ZSSR. Ako nám covid obmedzil vyhliadky?
Nádej dožitia klesla v západnej Európe kvôli koronavírusovej pandémii najviac od druhej svetovej vojny. Vo východnej a strednej Európe sa znížila pod hodnoty registrované po rozpade Sovietskeho zväzu. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise International Journal of Epidemiology.
Európske krajiny, USA a Čile
Štúdia skúmala priemerný vek, ktorého sa ľudia môžu dožiť v 27 európskych krajinách, v USA a v juhoamerickom Čile. Nádej dožitia, čiže stredná dĺžka života, vyjadruje priemerný počet rokov, ktorých sa môže dožiť osoba určitého veku.
Stredná dĺžka života klesla u ľudí narodených v roku 2020 v porovnaní s narodenými v roku 2019 v 27 z 29 skúmaných krajín. Autori štúdie zaznamenali najväčší pokles u Američanov mužského pohlavia narodených v roku 2020, dĺžka života sa u nich v priemere znížila o 2,2 roka na 74,5 roka. Nasledovali ich litovskí (pokles o 1,7 roka), bulharskí (o 1,6 roka) a poľskí (o 1,5 roka) muži. Vedci registrovali pokles pravdepodobného veku dožitia o viac ako rok u mužov v 11 krajinách a u žien v ôsmich. Pripisujú to vysokej úmrtnosti na Covid-19 u osôb starších ako 60 rokov.
Českí muži narodení v roku 2020 by sa mohli dožiť v priemere 75,4 roka, dĺžka života sa u nich znížila v priemere o 1,1 roka. Slovenské ženy narodené v roku 2020 by sa mohli dožiť 81,2 roka, stredná dĺžka života sa u nich oproti roku 2019 znížila o necelý rok.
Kde sa vek dožitia zvýšil?
Vedci zaznamenali najväčší pokles strednej dĺžky života u Američaniek narodených v roku 2020, dĺžka života sa u nich znížila v priemere o 1,7 roka na 80 rokov. Nasledovali Španielky (o 1,5 roka), bulharské a litovské ženy, u oboch sa stredná dĺžka života znížila o 1,3 roka.
Stredná dĺžka života sa nepatrne zvýšila iba v troch sledovaných krajinách - u oboch pohlaví v Dánsku a Nórsku a u fínskych žien. Vedci taktiež porovnali strednú dĺžku života s nedávnymi trendmi a zistili, že v porovnaní s rokom 2015 sa znížila u žien v 15 krajinách a u mužov v desiatich. Nádej dožitia v roku 2015 poznamenala chrípková sezóna.
Pokles strednej dĺžky života je v strednej a východnej Európe vyššia ako po rozpade Sovietskeho zväzu, s výnimkou Maďarska a Litvy. V západnej Európe podobné straty zaznamenali naposledy počas druhej svetovej vojny, uviedli autori štúdie.
Najhoršie výsledky od vojny
"Západoeurópske krajiny ako Španielsko, Anglicko, Wales, Taliansko a Belgicko zaznamenali taký veľký pokles strednej dĺžky života počas jedného roka naposledy počas druhej svetovej vojny," povedal denníku The Guardian hlavný autor štúdie José Manuel Aburto z Oxfordskej univerzity. "Ženy v ôsmich krajinách a muži v 11 krajinách zaznamenali straty väčšie než rok. Aby sme to uviedli do kontextu, týmto krajinám trvalo v priemere 5,6 roka, kým predĺžili strednú dĺžku života o jeden rok," uviedol Aburto.
Výskumníci v štúdii zohľadnili problémy súvisiace s počtami obetí choroby Covid-19, ako je nedostatočné testovanie alebo zlá klasifikácie príčin úmrtia, povedal spoluautor štúdie Ridho Kashyap. Aj tak sa ale podľa nich ukazuje, aký veľký dopad má pandémia.