Registrované partnerstvá nebudú, SaS poslancov nepresvedčila

Kladne hlasovali len prítomní poslanci SaS, štyria z klubu OĽaNO, traja z SDKÚ-DS a jeden poslanec za Most-Híd. Registrované partnerstvo sa podľa neschváleného zákona malo uvádzať ako rodinný stav do úradných dokumentov. Partneri mali byť osoby navzájom blízke, platiť mala aj vzájomná vyživovacia povinnosť vrátane toho, aby životná úroveň partnerov bola počas trvania partnerstva rovnaká. Návrh tiež homosexuálnym partnerom priznával čiastočnú vyživovaciu povinnosť po skončení partnerstva vo forme príspevku na výživu bývalého partnera. Právna norma mala tiež umožniť vzájomné zastupovanie v bežných veciach, zachovanie výkonu rodičovských práv k vlastným deťom, dedenie v prvej dedičskej skupine či nárok na vdovské alebo vdovecké po smrti partnera.

Zákon o registrovaných partnerstvách z dielne SaS však partnerom neumožňoval adopciu detí, a to ani dočasne. Zároveň im nedával ani možnosť byť pestúnskou či dočasnou náhradnou rodinou.
Registrované partnerstvá mali vznikať registráciou na matrike v knihe registrovaných partnerstiev. Zaniknúť malo dvoma spôsobmi. Ak by s jeho zánikom obaja partneri súhlasili, urobili by vyhlásenie na matrike. Ak by bol jeden z partnerov proti, druhý by sa musel obrátiť na súd, aby rozhodol o jeho zrušení.
"Registrované partnerstvá nie sú v Európe nič nové. Nejdeme zavádzať niečo, čo by západná civilizácia nepoznala a nie je to niečo, čo je len v liberálnych krajinách. Naopak, ideme sa zaradiť k väčšinovej skupine krajín," argumentoval poslanec SaS Martin Poliačik.

Podpredseda liberálov Juraj Miškov vysvetlil, že SaS má od svojho vzniku zakódované vo svojej DNA dve zložky - slobody ekonomické a osobné slobody. "Registrované partnerstvá sa, žiaľ, nedostali do vládneho programu kabinetu Ivety Radičovej, ale témy sme sa nevzdali. Keď ste v koalícii, musíte robiť kompromisy, teraz sme v opozícii a máme možnosť naplno a stopercentne presadzovať náš program," povedal pred časom Miškov. Zároveň poukázal na prieskum agentúry Focus, podľa ktorého sa slovenská spoločnosť vyvíja k vyššej tolerancii a dochádza k zmene názorov na zavedenie registrovaných partnerstiev.

Liberáli mali zavedenie registrovaných partnerstiev vo volebnom programe aj pred voľbami v roku 2010, po ktorých sa dostali do vládnej koalície, no tento návrh vo vládnom programe chýbal. "Neotváranie liberálnych tém bolo vymenené za vznik koalície ako takej," vysvetlil Poliačik. Podľa Juraja Drobu (SaS) liberáli v roku 2010 zaplatili nováčikovskú daň. "Komunite sme sa ospravedlnili. V budúcnosti si neviem predstaviť, že by sme pri prípadnom vstupe do koalície tento kompromis dokázali urobiť opäť. Ja osobne by som už v tom prípade v SaS nebol," uistil.