Čím ľahší, tým rýchlejší. Na chrbtoch tiav pretekajú v púšti už malí chlapci
Desaťročný Moussa bude na posledné preteky ešte dlho spomínať. I keď meria iba asi jeden meter, prešiel sa púšťou na chrbte ťavy a v jednom z najvýznamnejších dostihov v oblasti Sahary dokázal zvíťaziť. Ťavy sem doviezli z celej krajiny i zo susedného Alžírska a zo striech svojich áut závod napäto sledovalo množstvo chovateľov a fanúšikov.
Slávu nakoniec zožal chlapec z krovinatého kraja Tchintabaraden z oblasti Tahoua v Nigeri, ktorý trávi dlhé horúce dni pasením otcovho dobytka. Moussa nechodí do školy, no na ťave sedel už ako trojročný. Pretekať začal ako sedemročný, predtým sa sám na ťave sedieť bál. Teraz sníva o skvelej budúcnosti, v ktorej bude majiteľom mnohých tiav a bude víťaziť v ďalších pretekoch.
Ťavie preteky namiesto futbalu
Tie, ktoré práve výborne prešiel v Ingalle na severe Nigeru, sú súčasťou miestnych pastierskych slávností ľudí zo Sahary, z kraja nachádzajúceho sa v oblasti, kde bojujú islamistickí radikáli. V Ingalle sa tým však nezaoberajú, je čas na zábavu. "V Európe majú futbal, tu máme ťavie preteky," hovorí majiteľ pretekárskych zvierat Khamid Ekwel. V sobotu ráno sa už za úsvitu stovky chovateľov tlačili pri zátarasách štadiónu s päťkilometrovou dráhou vytýčenou na bielo natretými kameňmi a čakali na preteky.
Na strategických miestach boli zaparkované dodávky, z ktorých striech je dobrý výhľad. Iní sledovali preteky z chrbta svojej ťavy. Zatiaľ čo na oblohe stúpalo slnko stávkovali, ktorí z 25 pretekárov vyhrá. Borci sa skoro objavili na štarte za zeleným povrazom. Na každej ťave sedel jazdec, väčšinou malý chlapec. Čím ľahší, tým rýchlejšie zviera pobeží.
Lahsanne Abdallah Najim je členom poroty, a zároveň je i majiteľom jedného z favoritov. Musí dohliadať na organizáciu pretekov, ale to hlavné, čo ho zaujíma, je výsledok jeho ťavy. Keď sa už blíži štart, nastúpi do svojho auta, a ukáže asi 15 ľuďom dozadu. Upraví si šál zakrývajúci nos a čaká, kým sa zodvihne štartovacia vlajka. Najimovo auto štartuje s desiatkou ďalších, prach sa zdvíha a čoskoro nie je nič vidieť, pretože zvieratá sú už moc ďaleko. Najim sa v aute usmieva. "Niektorí teraz šprintujú, ale skončia poslední, zrýchliť je potrebné až v druhom kole," hovorí.
Preteky sú dlhé, sú to dve päťkilometrové kolá. Po prvom sú na čele štyri ťavy a Najimova je pred nimi. Najim pod svojich šálom odriekava súry z Koránu. Vodiči áut a z motocyklov pokrikujú na jazdcov na dráhe. Tí však nemôžu robiť nič iného, ako zvieratá nabádať ku konečnému šprintu ranami.
Ťavy trénujú a kŕmia ich prosom
Čoskoro k tribúne, na ktorej sedí prezident Mohamed Bazoum, prichádza vedúca štvorica. Moussa sa naširoko usmieva, na svojom Mahokatovi (Šialencovi) ostatných porazil len o fúz. "Tak to bol hrozný finiš a ešte horší pre mňa, pretože moja ťava skončila štvrtá," hovorí Najim.
Mahokatov tréner Mohamed Ali je šťastný, ale nie prekvapený. Pred pretekmi hovoril: "Táto ťava je víťazná ťava a bude i dnes, ak boh dá." To on každý deň sadá Mahokotovi na chrbát a trénuje ho. Dáva mu proso, čo je drahé krmivo, na ktoré všetci chovatelia nemajú.
Tieto mimoriadne ťavy síce žijú v púšti, ale sú v krajine známe. Víťazia od pretekov k pretekom. Ich majitelia sú bohatí, nejde im o peniaze, alebo saharskú slávu. "Isteže sú ceny, ale tie nás nezaujímajú. Nás zaujíma víťazstvo. Ide nám iba o radosť a slávu," hovorí chovateľ Hassan Mohamed.