Moc má v rukách prezident, vládna strana ovláda aj Štátnu dumu. Ako funguje Putinov systém?
Trojdňové voľby v Rusku, ktoré sa skončili v nedeľu, priniesli strane Jednotné Rusko podporujúcej prezidenta Vladimira Putina jednoznačné víťazstvo aj napriek tomu, že prieskumy verejnej mienky naznačujú historicky najnižšiu priazeň voličov. Ako funguje ruský volebný systém a právomoci prezidenta a parlamentu?
Komplikované pravidlá
Ruská štátna duma má 450 poslancov, ktorých mandát je päťročný. Voľby sú zmiešané, polovica mandátov je rozdelená podľa straníckych kandidátov a druhých 225 poslancov väčšinovou voľbou v jednomandátových okruhoch. Pre vstup do parlamentu je vo väčšinovej časti volieb päť percent.
Ruský volebný zákon je pomerne komplikovaný a obsahuje aj viacero obmedzení alebo výnimiek. Ak jedna strana získa viac ako 50 percent hlasov a ostatné neprekročia päťpercentnú hranicu, do dumy postupuje strana, ktorá sa umiestnila na druhom mieste, bez ohľadu na počet získaných hlasov. V prípade, že strany, ktoré získali viac ako päť percent hlasov, dohromady získali menej ako 50 percent hlasov, mandáty sa rozdeľujú aj ďalším stranám. Volieb sa musí zúčastniť najmenej 25 percent voličov. K podobným prípadom však ešte nikdy nedošlo.
Voľby v Rusku sa konali v dňoch 17. – 19. septembra. Obyvatelia si volili poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve konali doplňujúce voľby do mestskej Dumy.
Prezident má takmer všetku moc
Štátna duma schvaľuje predsedu vlády (na návrh prezidenta), vyslovuje dôveru či nedôveru vláde, menuje a odvoláva predsedu Ústrednej banky alebo napríklad ombudsmana, podáva žalobu na prezidenta, prijíma federálne zákony a potom ich odovzdáva Rade federácie. Môže byť rozpustená prezidentom, keď počas jedného mesiaca odmietne tri jeho návrhy na predsedu vlády alebo keď poslanci vyjadria vláde opakovane nedôveru a prezident vyhlási nové parlamentné voľby.
Takmer všetku moc v krajine tak má v rukách prezident a ruský prezidentský systém sa svojou silou môže porovnávať s americkým. Ruský prezident tak napríklad navrhuje parlamentu premiéra, na jeho odporúčanie menuje členov vlády a môže odvolať vládu. Rade federácie, hornej komore parlamentu, navrhuje menovanie ústavných a najvyšších sudcov a generálneho prokurátora a odporúčaniu prezidenta podliehajú aj gubernátori. Takmer nevykonateľný je proces vedúci k zosadeniu prezidenta, ktorým je v súčasnosti Vladimír Putin.
Moc má v rukách prezident, vládna strana ovláda aj Štátnu dumu. Ako funguje Putinov systém?
Putinova história
Putin bol od augusta 1999 premiérom a v decembri 1999 si ho vtedajší prezident Boris Jeľcin prekvapujúco vybral ako svojho nástupcu. V marci 2000 Putin prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách a v máji 2000 po prvýkrát zasadol do prezidentského kresla. O štyri roky neskôr víťazstvo s prehľadom zopakoval.
S ohľadom na ústavu sa následne Putin nemohol uchádzať o tretí mandát v rade, stal sa preto premiérom a ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle si vybral Dmitrija Medvedeva. V roku 2012 si s Medvedevom svoje funkcie vymenili: Putin opäť vyhral prezidentské voľby a znovu sa ocitol na čele štátu.
V roku 2018 bol opäť zvolený a mandát mu mal vypršať v roku 2024. Tento rok v januári však Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní ešte dvakrát kandidovať na post hlavy štátu. Právny predpis vychádza z navrhnutých úprav ústavy, ktoré Rusi odhlasovali v minulom referende.
Prezident je v Rusku volený na šesť rokov a posledné voľby sa uskutočnili v roku 2018, Putin tak môže byť prezidentom až do roku 2036, keď bude mať 83 rokov a za sebou 36 rokov pri mocenskom kormidle.
Atmosféra zastrašovania
Európska únia v pondelok odsúdila "atmosféru zastrašovania" pred ruskými parlamentnými voľbami a upozornila na nedostatok nezávislých volebných pozorovateľov. Uviedol to hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, Peter Stano.
"To, čo sme pred týmito voľbami videli, bola atmosféra zastrašovania všetkých kritických nezávislých hlasov," uviedol Stano. Podľa tlačovej agentúry AFP ruské pozičné strany hlásia hromadné podvody počas trojdňových volieb. Stano na brífingu s novinármi potvrdil, že Brusel pozorne vníma správy od lokálnych pozorovateľov.
"Neexistoval žiaden medzinárodný nezávislý monitoring, takže je veľmi ťažké skutočne zistiť, ako voľby prebiehali. Máme však množstvo správ od nezávislých miestnych pozorovateľov, ktorí počas týchto volieb hlásili veľa nezrovnalostí," opísal situáciu Stano.
Podľa AFP by sa šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell mal v priebehu tohto týždňa stretnúť s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, a to popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.