Uväznená žena hnila v podkroví 25 rokov, matke sa nepáčil jej milenec
Dvadsaťpäť rokov hororu. Príbeh Blanche Monnierovej z Francúzska, ktorú matka na dlhých 25 rokov zamkla do nevetraného podkrovia s minimom jedla, vyvoláva znechutenie aj po storočí. Pani Monnierovej sa nepáčil muž, ktorého si dcéra chcela vziať za manžela - nebol totiž dostatočne bohatý. Nebyť anonymného tipu, Blanche mohla zomrieť v izbe bez okien tak, ako to plánovala jej matka.
Aj po vyše jednom storočí je to jeden z najstrašidelnejších prípadov núteného väznenia v ľudskej histórii, ktorý stále dokáže vyvolať znechutenie. Ako uvádza mirror.co.uk, v roku 1876 stretla 25-ročná Francúzka Blanche muža, ktorého si chcela vziať za manžela, no nenaplnil očakávania jej matky. Jej mama, pani Monnierová bola vdova. Spoliehala sa na to, že sa jej krásna dcéra dobre vydá a zabezpečí rodine, ktorá žila na vysokej úrovni, taký štandard, na aký boli zvyknutí. Milenec jej dcéry však vôbec nebol súčasťou jej plánu.
Podvyživená a osamotená medzi fekáliami
Po tom, ako Blanche oznámila matke, že si nevezme žiadneho z vybraných nápadníkov a pred peniazmi uprednostní lásku, jednoducho zmizla. Matka a jej brat Marcel ju zamkli v izbe na poschodí, zaklincovali okná a pripútali k posteli. Susedom, ktorí počuli krik povedali, že sa zbláznila a jej vzlykanie a odpor tak zakamuflovali, aby nevzbudili podozrenie. Predstierali, že Blanche zomrela a jednoducho pokračovali vo svojich životoch, akoby ani nikdy neexistovala.
Blanche však nezomrela a žila len kúsok nad nimi. Pomaly hnila v zamknutej miestnosti na poschodí. K posteli zostala pripútaná v izbe až do päťdesiatky. Ignorovaná okolím sa musela vyprázdňovať tam, kde spala. Kŕmili ju len zvyškami, ktoré jej k špinavej posteli hodil sluha. Hmotnosť jej klesla na necelých 25 kilogramov. Podvyživená a osamotená v tme medzi fekáliami sa zbláznila a stratila schopnosť hovoriť celými vetami. Okolo nej chodili len potkany a hmyz, ktoré sa prišli napásť na fekáliách a zvyškoch.
Zachránil ju tajomný list
Parížsky generálny prokurátor dostal 23. mája 1901 tajomný list, v ktorom sa písalo: "Pán generálny prokurátor, dovoľte mi vás informovať o mimoriadne závažnom zistení o starej dievke, ktorá je zatvorená v dome pani Monnierovej a napoly vyhladovaná. Posledných 25 rokov žije len na hnilom odpade - jedným slovom vo vlastnej špine."
Polícia najskôr o tom pochybovala. Monnierovci boli rešpektovaná aristokratická rodina, no aj napriek tomu začali vyšetrovanie. Spozorovali dvere so zámkom, otvorili ich a ihneď ich zasiahol smrad z nevetranej miestnosti. Jeden zo svedkov uviedol, že dali okamžite príkaz na otvorenie okna. Bolo to celkom náročné, zo starých tmavých závesov padal prach a odstrániť museli priklincované okná. Po tom, ako do miestnosti vošlo svetlo, vzadu spozorovali na posteli ležiacu osobu. Hlavu a telo mala pokryté odpudivo špinavou porikrývkou. Ženu potom identifikovali ako Blanche Monnierovú.
Našli ju nahú v špine
"Nešťastná žena ležala celkom nahá na matraci zo zhnitej slamy. Všade okolo nej bola akási kôra vzniknutá z exkrementov, kúskov mäsa, zeleniny, rýb a zhnitého chleba. Okolo postele sme tiež videli škrupiny a chrobáky. Vzduch v miestnosti bol nedýchateľný, zápach bol taký silný, že bolo pre nás nemožné zostať tam dlhšie a pokračovať vo vyšetrovaní," opísali vtedy svedkovia.
Pani Monnierovú a Marcela zatkli a Blanche, ktorej veľa nechýbalo k smrti, previezli do nemocnice. Žila ešte ďalších 16 rokov a zomrela v psychiatrickej liečebni v Blois. Jej matka zomrela 15 dní po tom, ako ju zadržali. Brat, právnik, sa voči 15-mesačnému trestu odňatia slobody odvolal. Využil medzeru v zákone a vyhol trestu.