Slovensko má starostu budúcnosti, niektoré miesta Bratislavy sa zmenili na nepoznanie
Pred tromi rokmi vstupoval do komunálnej politiky ako nováčik s premyslenou stratégiou, ako urobiť z Bratislavy lepšie miesto pre život. Matúš Vallo nedávno získal za svoje doterajšie aktivity a víziu cenu starosta budúcnosti. Projekty, za ktorými stojí on a jeho tím dokazujú, že zmeny vo veľkomeste sa dajú robiť minimalisticky a efektívne zároveň.
Vyštudovaný architekt a hudobník kapely Para zvíťazil v komunálnych voľbách v roku 2018. Už od začiatku pri ňom stál jeho Team Vallo, s ktorým pripravil plán, ako urobiť hlavné mesto Slovenska modernejšou a zelenšou metropolou.
Zelenšie veľkomesto krok za krokom
Bratislava sa zaviazala vysadiť do roku 2022 navyše 10-tisíc stromov a vytvoriť tri nové mestské aleje. Mesto dokazuje, že možností, ako schladiť betónovú dunžgľu, je viac. Postupne pribúdajú zelené ostrovčeky i pásy trávy na električkových tratiach. Mesto mení na väčších dopravných uzloch betón a asfalt za hlinu a drobnú zeleň. Zjemniť nehostinnosť vyasfaltovanej plochy a priniesť tieň pred tržnicou na Trnavskom mýte má zase výsadba piatich platanov.
Hlavné mesto je okrem pamiatok známe aj kolónami a zápchami v ranných a poobedňajších špičkách. Tzv. buspruhy sa spočiatku stretli s kritikou. Časom sa ukázalo, že vozidlá MHD môžu zrýchliť, odviezť viac cestujúcich a odľahčiť dopravu v hlavnom meste.
Tú chce Vallov tím sfunkčniť aj motiváciou ľudí presedlať na ekologickejší spôsob dopravy. Jazdiť bicyklom po Bratislave si zatiaľ z hľadiska bezpečnosti netrúfne každý, cyklistov však pribúda. V mestských častiach postupne opravujú a po kilometroch sprístupňujú aj ďalšie cyklochodníky. V meste pribudli aj cyklostanice, z ktorých si ľudia môžu bicykel na presun po Bratislave za poplatok prenajať.
Vľúdnejšie verejné priestory a pamiatky
Ako úspešný sa ukazuje aj projekt Živých miest, ktorý Vallo označil za "začiatok veľkého maratónu". Postupnú premenu dlhodobo zanedbaných verejných priestorov predstavil spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy v apríli. Tento rok chcú 25 projektami skvalitniť verejné priestory, vrátiť do nich Bratislavčanov a vytvoriť miesta na trávenie voľného času a stretávanie sa komunít. Obnovia fontánu na Námestí slobody, klzisko na Železnej studničke, revitalizáciou prejde aj park na Legionárskej. Na obnovu si Bratislava vyčlenila rekordnú sumu - 14,3 milióna eur.
Slovensko má starostu budúcnosti, niektoré miesta Bratislavy sa zmenili na nepoznanie
Rekonštrukciou prešla aj fontána pred prezidentským palácom, ktorej novinkou je LED osvetlenie. Vymenil sa obklad bazéna, izolácia a všetky potrubia medzi bazénom a strojovňou. Fontánu z roku 1982 ovládajú špecializovaným softvérom a rozžiarilo ju 48 kusov farebných svetielok.
S generálnou opravou bratislavskej dominanty, 51 metrov vysokej Michalskej veže, ktorú pred pandémiou počas sezóny navštívili desaťtisíce návštevníkov, začalo mesto v júli. Ikonický objekt Starého mesta patrí medzi tri najnavštevovanejšie lokality pod správou Múzea mesta Bratislavy a jeho oprava potrvá 18 mesiacov.
Kľúč k vyššej zaočkovanosti
Niektoré rozbehnuté plány hlavného mesta pribrzdila covidová pandémia, pri ktorej sa osvedčila spolupráca komunálnych politikov. Aby sa v hlavnom meste, kam denne za prácou či vzdelaním prúdia desaťtisíce ľudí z celej krajiny, nevytvorilo ohnisko nákazy, potrebovalo zaočkovať aspoň 75 % ľudí.
Očkovanie najskôr potrebovali obyvateľom sprístupniť. K motivácii Bratislavčanov zrejme prispelo aj očkovacie centrum na Národnom futbalovom štadióne, ktoré spustil a prevádzkoval Bratislavský samosprávny kraj. Župan Juraj Droba ho na začiatku označil za bezkonkurenčné v kvalite a vybavení. Najväčšie očkovacie centrum na Slovensku prispelo k tomu, že Bratislava má dnes zaočkované prvou dávkou tri štvrtiny obyvateľstva nad 50 rokov. K cieľu sa chcelo mesto dopracovať aj motivačnou súťažou o 60 ročných električeniek pre zaočkovaných.
Medzinárodná organizácia The City Mayors Foundation, ktorá každé dva roky udeľuje cenu pre najlepších starostov sveta, Valla tento rok ocenila a získal cenu pre starostu budúcnosti (World Mayor Future Award). Dostal sa aj do užšieho, 32-členného výberu poroty pre udelenie ceny najlepší starosta sveta. V tejto kategórii napokon bodovali starostovia holandského mesta Rotterdam a francúzskeho mesta Grigny.