Vďaka pandémii ľudia objavujú pútnické miesta vo svojom okolí a sú nadšení, opisuje kňaz
Tisíce veriacich navštívia podujatia spojené s návštevou pápeža na Slovensku, ktorá vyvrcholí púťou v Šaštíne. Náboženské putovanie však nie je turistika, ale prejav viery. Ako sa v moderných časoch zmenilo putovanie za vierou? O tom sme sa rozprávali s katolíckym kňazom Jozefom Kováčikom.
Nová renesancia putovania
Podľa Kováčika púte v žiadnom prípade nie sú prežitkom, práve naopak. Hovorí dokonca o novej renesancii putovania. "Putujú všetky vekové kategórie a myslím si, že keď človek ide napríklad do Santiaga de Compostela, tam vidí, aký nový boom to je," zdôraznil kňaz.
V čom je rozdiel medzi púťou a turistikou? Podľa Kováčika je pre kresťana putovanie odpoveďou na to, že celý náš život je v podstate púťou. Pripomenul, že v stredoveku bola púť nástrojom pokánia, ktoré bolo celoživotné, veľmi náročné a mnohí sa už ani nevrátili. "Bola to forma pokánia za ťažké hriechy," vysvetlil.
Prvotným impulzom k putovaniu boli podľa Kováčika miesta, na ktorých žil Ježiš. "Kresťania túžili ísť na tie miesta, nielen pripomenúť si atmosféru, ale autenticky na tých miestach prežiť: tu sa to odohralo," opisuje s tým, že mnohí kresťania po návrate čítajú Bibliu s novým pocitom, keďže miesta, o ktorých sa tam hovorí, majú "zažité".
Zástupné pútne miesta
"Každá krajina má svoje pútne miesta. Treba rozlišovať, či sú to pútne miesta, ktoré pripomínajú nejakú udalosť, niečo konkrétne, čo sa tam stalo," povedal Kováčik. Vysvetlil, že golgoty a krížové cesty začali v Európe vznikať po tom, ako bolo pútnikom znemožnené cestovať do Svätej zeme. Vznikali tak zástupné ciele pre púte.
"Máme pútnické miesta, ktoré sú spojené so životom nejakého svätca, prípadne s nejakým zázrakom a potom je samostatný fenomén, mariánske pútne miesta. Tie sú spojené buď s nejakým zjavením, alebo so zázrakom alebo len s uctievaním nejakého mariánskeho kultu," vysvetlil kňaz.
Možnosť, nie povinnosť
Na rozdiel od islamu v kresťanstve nie je púť prikázaná. Kresťan by ju podľa Kováčika mal vykonať, ale nemusí. Pandémia pritom zasiahla aj do náboženských pútí. "Prakticky už dva roky sa nelieta a necestuje tak ako predtým," opisuje s tým, že situácia je náročná, ale ľudia svoje objednané cesty nerušia, len odkladajú.
Vďaka pandémii a obmedzeniam však kresťania objavili pútne miesta na Slovensku či v susedných krajinách. "Teraz je taký boom práve týchto možností," hovorí kňaz. Pútnici podľa neho reagujú s veľkým záujmom: "Ľudia sú nadšení, pretože pútne miesta im zrazu rozprávajú o dejinách, ktoré súvisia bezprostredne s nimi."