Prstene, topánky či peňaženky. Predmety z trosiek dvojičiek píšu osobitné príbehy
Peňaženky, pasy, bejzbalové rukavice, topánky, oblečenie a prstene. Zbierka približne 22-tisíc osobných predmetov vytvára mozaiku stratených životov i príbehov o prežití útoku, ktorý zmenil svet. Mnohé z nich nájdete v americkom múzeu 11. septembra.
Múzeum ako spomienka
Peňaženka Andrey Habermanovej ležala takmer šesť rokov na dne šuflíka v dome jej rodičov vo Wisconsine spolu s čiastočne roztaveným mobilom, vodičským preukazom, kreditnými kartami a kľúčmi od domu. Tieto predmety boli pozostatkom mladého života, ktorý skončil 11. septembra 2001 po páde dvojičiek. Habermanová mala 25 rokov a mala sa vydávať. Vyrazila vtedy na pracovnú cestu z Chicaga a zároveň na svoju prvú návštevu New Yorku. Veci po nej vyvolávali v jej rodičoch najmä smútok. Aby zmiernili svoju bolesť, darovali ich múzeu 11. septembra.
"Každý človek, ktorý je súčasťou tejto zbierky, žil svoj vlastný život," uviedol kurátor múzea a riaditeľ zbierky Jan Ramirez. "Vieme, že rodiny a ľudia, ktorí vtedy stratili niekoho blízkeho, budú potrebovať miesto alebo spôsob, ako si pripomenúť človeka, ktorý už nikdy neprišiel domov," dodal Ramirez. Mnoho predmetov vytiahli práve z trosiek dvojičiek. Ďalšie veci darovali preživší alebo pozostalí.
Za obyčajnými predmetmi sú príbehy ľudí
Viceprezidenta spoločnosti Aon Seana Rooneyho zastupuje v zbierke šrobovák či páčidlo. Bol stavbárom, ktorý zahynul v južnej veži. Jeho tesárske predmety darované múzeu podľa jeho švagrinej Margot Eckertovej predstavujú "dokonalý protijed k deštrukcii".
Po tom, ako Rooneyho uväznili plamene a dym v 105. poschodí, zavolal svojej manželke Beverly Eckertovej, ktorá bola v tej chvíli v ich dome v Connecticute. Zatiaľ čo lapal po dychu, strávil svoje posledné chvíle spomínaním na lepšie časy a svojej žene naposledy vyznal lásku. Jeho pozostatky sa nikdy nenašli.
Beverly zomrela o osem rokov neskôr pri páde lietadla. Cestovala na strednú školu, ktorú navštevoval jej zosnulý muž, na jeho počesť tam mala udeliť študijné štipendium. Predtým si odložila veci, o ktorých dúfala, že jej pomôžu prerozprávať príbeh jej manžela, tesára a dobrovoľníka v nevládnej organizácii Habitat for Humanity. "Tieto predmety sú veľmi dôležité. Sú dôkazom, že niekto žil, sú skutočnosťou, ktorej sa môžete dotknúť," uviedla jej sestra Margot.
Pre rodinu Roberta China to bol zase príbeh o láske k softbalu. Spomínali na jeho prvý odpal, po ktorom dobehol až k tretej méte. Jeho spoluhráči z tímu firmy Fiduciary Trust International mu na osudnú loptičku napísali gratuláciu. Medzi podpísanými boli aj Pedro Francisco Checo a Ruben Esquilin mladší, ktorí spolu s Robertom zomreli 11. septembra. Aj zaprášená softbalová loptička je dnes už súčasťou múzea 11. septembra.
Podelili sa aj preživší
Nie všetky predmety boli však darované od príbuzných obetí, niektoré odovzdali aj tí, ktorí útok prežili. Linda Raischová Lopezová darovala svoje zakrvácané kožené lodičky, ktoré predstavujú jej voľu prežiť v deň, keď bežala o život. Keď utekala po schodoch z 97. poschodia, vyzula sa a cez trosky šla bosá. Niekde po ceste k mólu na rieke Hudson si lodičky opäť obula a zanechala na nich stopy vlastnej krvi.
Len malá časť osobných predmetov zo zbierky múzea je trvalo vystavená, je ich totiž príliš veľa. Keď nie sú v múzeu, čakajú v skladoch v New Jersey a v hangári na letisku JFK. Celé rady políc sú plné osobných tragédií a spomienok. "Každý kúsok je súčasťou skladačky," hovorí Ramirez. "Máme dôležité, hmatateľné a malé kúsky pravdy. Tvoria mosty, pomocou ktorých sa ľudia zapájajú do väčšieho príbehu. To je dôvod, prečo to robíme a budeme v tom pokračovať," dodal riaditeľ zbierky.