Tisíce detí skončili hneď po štarte školy v pridlhej karanténe, kritizuje iniciatíva. Problémov je viac
Rodičia aj učitelia sa už odmietajú pozerať na to, ako pandemické opatrenia sťažujú, či priamo znemožňujú deťom prístup k vzdelávaniu a k mimoškolským aktivitám. Žiadajú skrátenie karantény aj skutočné zaradenie školstva k top prioritám.
_jpg0a000002-9342-1210.jpg?v=109768)
Aj tieto požiadavky sú súčasťou petície Dajme prednosť deťom. O téme sme diskutovali s Andreou Hajdúchovou z iniciatívy Dajme deťom hlas.
Ešte menej peňazí
"Voláme po tom, aby sa slová o priorite, ktoré sme počúvali celý minulý školský rok, naozaj aj realizovali," vysvetlila Hajdúchová, čo je hlavným cieľom iniciatívy. Do tretieho pandemického roka sme podľa nej vstúpili nepripravení.
"My sme tento rok poslali školám na úvod školského roka ešte menej peňazí ako minulý školský rok," povedala Hajdúchová s tým, že sa dozvedela, že ani 4,5 milióna eur, ktoré školám malo prísť, im zatiaľ neprišo, keďže ministerstvo neurobilo transfer. "Len do očkovacej lotérie sme dali 6-krát viac peňazí," podotkla.
"Ďalšia vec je fiasko v súvislosti s testovaním," upozornila Hajdúchová. "Školy nedostali testy včas a nebol pripravený ani spôsob testovania, našťastie to niektorí učitelia vzali do svojich rúk," povedala s tým, že vie aj o škole, ktorá si testovanie žiakov ešte pred začiatkom školského roka vybavila sama vo vlastnej réžii.
Štart v karanténe
Ako uviedla Hajdúchová, školský rok odštartoval so stovkou zatvorených tried, keďže deti sa už stretli s nakazenými a karanténa je nastavená neprimerane dlho oproti iným krajinám. "Karanténa je 14 dní, čiže my teraz máme už 2,5 až 3-tisíc detí, ktoré polovicu septembra strávia doma," zdôraznila.
Hajdúchová vysvetlila, že krajiny západnej a severnej Európy školy nezatvárali, pričom sa riadili radami Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho centra pre prevenciu chorôb, keďže zatváranie má na deti horšie dopady, než ochorenie Covid-19. "My sme absolútne ignorovali tieto odporúčania, školy sme mali zatvorené najdlhšie spomedzi európskych krajín," kritizuje Hajdúchová.
Riešenia a skúsenosti iných krajín
Hajdúchová zdôraznila, že ak čosi označíme za prioritu, mali by sme tejto oblasti ponúknuť finančné prostriedky aj vedecké kapacity. Ako príklad spomenula Španielsko, kde systematický výskum dokázal, že školy nie sú miestom, kde sa vírus nekontrolovateľne šíri.
"U nás sme ignorovali skúsenosti krajín, ignorovali sme odporúčania renomovaných organizácií, ktoré hovorili, nezatvárajte tie deti a teraz sú tie krajiny zasa o krok pred nami," povedala Hajdúchová. Ostatné krajiny predtým školy nezatvárali a teraz skracujú karanténu. Poukázala na to, že britské deti ani nenosia v triedach rúška - chránia sa len v určitých spoločných priestoroch či v školských autobusoch.
Hajdúchová vyzdvihla prístup učiteľov, ktorí často učili deti u seba v byte, pozývali do škôl školákov v malých skupinkách a pripravovali deti na talentové skúšky na terasách reštaurácií, "pretože sa na to nemohli pozerať". Hajdúchová na margo aktivít štátu poznamenala, že vždy sa dá nejakým spôsobom nájsť riešenie, ale najskôr musí existovať snaha a podpora.