Tajná história mužskej krásy: Na vzhľade si dal záležať David Bowie, ale aj Vikingovia či králi
Aj mužská krása má svoju históriu. Neveríte? Nová kniha dáva dokopy úlomky z minulosti, ktoré sa veľmi nezverejňovali aj kvôli predsudkom. Situácia v 21. storočí je však už trochu iná.
Dejiny z iného pohľadu
Spisovateľ David Yi vo svojej knihe Pekní muži: Legendárne ikony, ktoré zmenili definíciu krásy vysvetľuje, že dejiny doteraz akosi ignorovali skrášľovacie rituály mnohých vládcov. "Mnoho historikov sa obáva, že muži, ktorých študovali a uctievali, budú zbavení svojej dôstojnosti alebo budú považovaní za menej mocných, keby sa zistilo, že sa napríklad líčili," hovorí Yi.
Píše aj o moderných priekopníkoch mužskej krásy, ktorými sú americký herec Billy Porter, kórejská skupina BTS či filipínsko-americký youtuber a make-up umelec Patrick Starrr. Odhaľuje tiež historické tajomstvo o viacerých praktikách, ktoré búrajú mnohé mýty. Mužský make-up totiž nepreslávil len britský spevák David Bowie.
Kontúrovanie už v praveku
Dôraz na mužskú krásu sa v skutočnosti datuje až do praveku. Archeologické vykopávky, ktoré v roku 2010 uskutočnil profesor João Zilhão z Bristolskej univerzity, priniesli jeden z nečakaných objavov. "Neandertálci si brúsili pyrit a trblietavé kamene. Prášok z nich použili na kontúrovanie a zvýraznenie svojich rysov," uviedol Yi.
Aj Vikingovia mali vlastné skrášľovacie sady s pinzetami či tyčinkami na čistenie uší. Yi hovorí, že Vikingovia boli posadnutí krásou. "Mali špeciálne kefy na vlasy a bradu vyrobené z kostí, parožia, dreva a slonoviny. Bradu si hydratovali šampónom vyrobeným zo špeciálnych olejov, bukového popola a kozej masti."
V 70. rokoch 18. storočia spoločnosť šokovali muži, ktorí sa inšpirovali talianskym štýlom a nosili okázalé šaty, vysoké parochne a líčidla. Prezývali ich "makaróni". Venovali im vtedy rôzne časopisy, divadlá i hry. V 19. storočí zase zaúradovala móda na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý normalizoval používanie rúžu, parochní či púdrov.
Situácia sa neskôr menila
Netrvalo však dlho a postoje sa zmenili. "Nastala situácia, ktorú britský psychológ, psychoanalytik a spisovateľ John C. Flugel nazval "veľkým mužským sebazaprením". Identita mužov a žien bola čoraz viac oddelená. Bola to doba, keď sa muži vzdali svojej krásy a zamerali sa skôr na to, ako byť užitočný," píše sa v knihe.
Z toho sa neskôr zrodila aj viktoriánska éra, ktorú spisovateľ Yi považuje z hľadiska inšpirácie za tú najnudnejšiu. Zostalo jednoduchšie oblečenie a strohé správanie. Históriu skrášľovacích techník celkom pochoval prísny zákon z roku 1885. Podľa neho mali byť "muži pristihnutí s kozmetikou na tele odsúdení na nútené práce a fyzický trest".