Do popradskej bránky sa postavil útočník

Korčuľovalo sa hore dolu, kombinačných akcií sa rodilo pramálo, občas sa v hľadisku nudilo. Až zostrelením brankára Slipčenka, keď mu bomba od Hvilu trafila masku, nastal obrat. Hlavný rozhodca Štefík situáciu ohodnotil ako regulárnu, gól Vandasa do prázdnej bránky uznal, aj keď Slipčenko bez náznaku pohybu ležal na ľade, a odvtedy adrenalín hustol, až ako gejzír v závere vytryskol.

Presne 66 sekúnd pred koncom sa pobili hráči, aj obaja brankári, na jasnú výzvu Slipčenka, ktorý prekorčuľoval až k Sidorovi. Počas sumarizácie dvojminútových trestov i tých so skratkou DKZ uplynulo vyše 20 minút a vynútenú prestávku rozšírila aj lehota, aby sa popradský hráč Samuel Takáč mohol obliesť do brankárskeho výstroja. Zrodila sa kuriozita, ktorá vojde do histórie. Prvého gólmana Nikkiläho odviezli ešte predtým do nemocnice po narazení od Lampera. Už vtedy, v 43. min, sa strhla bitka medzi Lamperom a 'pomstitelom' Jáchymom. Náhradný gólman Sidor sa pobral predčasne do šatne za hrubosť spolu so Slipčenkom, a tak sa do bránky 66 sekúnd pred koncom postavil Takáč. Pustil len jeden gól a 'kamzíci' doskákali do víťazného konca po rozvášnenom priebehu.

Viacero aktérov sa zhodlo, že spúšťacím mechanizmom nervozity sa stalo zostrelenie Slipčenka a úvodný gól Popradu v 22. min. "Rozhodcovi som ukázal ako maska vyzerá, dostal som puk do hlavy, padol gól, viac to komentovať nebudem," popísal rozporuplný okamih Robert Slipčenko. "Tá rana bola poriadna, rozhodca to videl, je v jeho kompetencii hru prerušiť, neprerušil."

Slipčenko sa stal aktívnym strojcom infarktového vyvrcholenia zápasu, keď na férovku vyzval náprotivok v bránke Dušana Sidora. "Bolo to aj o taktickom zvažovaní, vedel som, že nemajú druhého gólmana a že nejaká šanca na vyrovnanie sa nám naskytla. Som rád, že druhý popradský brankár necúvol, že výzvu na bitku zobral férovo, klobúk dole pred ním. Nám to aj mohlo stačiť, jeden gól sme 51 sekúnd pred koncom strelili, na druhý vyrovnávajúci sme mali šancu."

Obaja tréneri si strážili svoje pozápasové výpovede ako oko v hlave, pretože kritizovať rozhodcu sa nevypláca a finančne sa na slová dopláca. Jozef Škrak, kouč Popradu, zápas označil najskôr prozaicky. "Rozkúskovali ho vylúčenia s divokým záverom a poviem vám, niečo také som ešte nezažil, ďalej to nemá význam rozpitvávať."

Jozef Škrak nutne riešil 66 sekúnd pred koncom gólmana a hľadal hráča, ktorý by za Nikkiläho a Sidora zaskočil. "Bolo to na dobrovoľnosti, najskôr sa mi prihlásil David Buc, no po inkasovaní dvojminútového trestu nemohol pokračovať v hre. Potom nabral odvahu Samo Takáč a narýchlo sa obliekol do brankárskeho výstroja. Ja som v role brankára počas aktívnej činnosti všeličo zažil, aj som  sa v kariére zo dvakrát pobil, no toto bola pre mňa absolútna novinka. Nikilläho po náraze na chrbticu od Lampera značne otraseného odviezli do nemocnice, Sidora zasa vylúčili do konca zápasu."

Bolo jasné, že vo vypätých emóciách zinscenoval bitku brankárov domáci Slipčenko. Jozef Škrak nezabudol Slipčenka pochváliť za taktické myslenie. "Vyzval nášho na bitku a Sidor možno aj vplyvom neuváženosti sa nechal strhnúť a vtiahnuť do bitky. Ak to urobil Slipčenko s taktickým zámerom, tak mu to vynikajúco vyšlo, pomohol mužstvu. U nás sa takéto bitky nedejú, zaskočilo nás to. Sidor urobil chybu, zhodil rukavice a masku, treba však povedať, že rozhodca nemal zápas pod kontrolou."

Tréner 'baranov' Vladimír Országh sa vyvaroval kritike, aj keď ho určite svrbel jazyk. "Prvý gól v našej sieti komentovať nebudem. Sú dané nejaké pravidlá, aj sme si overili, či sa môžeme vyjadriť k tomu momentu, momentálne tak neurobíme. Neradi by sme prišli o nejakú finančnú hotovosť."

Bitky patria podľa Vladimíra Országha, svetobežníka so skúsenosťami v NHL, k športu. "Slipčo prekorčuľoval na druhú stranu, vyzval Sidora, on to prijal, nemám viac k tomu čo dodať, je to súčasť hry. Zo strany Slipčenka v situácii, keď nemali náhradného brankára, to bolo rozumné, vznikla šanca na vyrovnanie a skoro sa nám to podarilo. Či takto bude aj v ďalších zápasoch, ťažko povedať," pousmial sa Vladimír Országh, "radšej by sme boli, keby brankári chytali. Ľuďom sa to však páčilo, tak prečo nie, nevidím v tom žiaden problém. Viem, že aj v Amerike sa takéto niečo stalo, keď za brankára nastúpil hráč, tuším, že niekde v juniorskej súťaži, skončilo to dvojciferne, no všetci mu tlieskali."