Neobyčajná farma s neobyčajnými zvieratami: hmyz premieňa odpad na poklad
Farmárka Chua Kai-Ning zo Singapuru trávi veľkú časť svojho dňa tým, že sa stará o to, aby boli jej zvieratá dobre kŕmené a rýchlo rástli. Nie je však obyčajnou farmárkou a nie sú to obyčajné zvieratá.
Najmenej pravdepodobný spojenec
Chua a jej partner Phua Jun Wei založili startup Insectta už v roku 2017. S krízou plytvania jedlom v Singapure bojujú pomocou najmenej pravdepodobného spojenca: mušej larvy. Informuje o tom CNN.
„Koncept Insectty je taký, že nič nevyjde nazmar,“ hovorí Chua. „Odpad možno opätovne využiť ako zdroj, ak zmeníme spôsob, akým premýšľame o našich výrobných metódach a o tom, ako s odpadom narábame.“
V roku 2020 Singapur vyprodukoval 665 000 ton potravinového odpadu - a len 19 percent z toho bolo zrecyklovaných. Chua vysvetlila, že jej spoločnosť kŕmi mušie červy mesačne až ôsmimi tonami potravinového odpadu vrátane vedľajších produktov zo sójových tovární a pivovarov.
Firma potom môže červy rýchlo vysušiť do krmiva pre zvieratá a z exkrementov hmyzu urobiť poľnohospodárske hnojivo. Aj keď existuje veľa spoločností, ktoré používajú hmyz na nakladanie s odpadom, vrátane spoločností Goterra, Better Origin a AgriProtein, Insectta vyťaží z lariev múch viac ako poľnohospodárske výrobky. Firma s pomocou financií z fondov a štátnych grantov produkuje hodnotné biomateriály z vedľajších produktov týchto lariev.
Cenný biomateriál
„Počas výskumu a vývoja sme si uvedomili, že z týchto múch je možné získať mnoho vzácnych biomateriálov, ktoré už majú trhovú hodnotu,“ povedala Chua pre CNN Business. Startup dúfa, že jeho biomateriály môžu znamenať revolúciu v rastúcom odvetví výroby založenej na hmyze a zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na odpad.
Keď červy vyrastú v dospelých jedincov, vytvoria kuklu, ktorá sa asi o 10 až 14 dní neskôr stane dospelou muchou. Spoločnosť Insectta vyvinula patentovanú technológiu na získavanie biomateriálov z exoskeletu, ktorý po sebe hmyz zanecháva.
Od chrobákov k biomateriálom
Jedným z týchto biomateriálov je chitosan, antimikrobiálna látka s antioxidačnými vlastnosťami, ktorá sa používa v niektorých kozmetických a farmaceutických výrobkoch. Cieľom spoločnosti Insectta je vyprodukovať 500 kilogramov chitosanu denne, pričom spolupracuje so singapurskou spoločnosťou Spa Esprit Group pri využití chitosanu vo zvlhčovačoch.
Insectta spolupracuje aj so značkou tvárových masiek Vi-Mask, ktorá dúfa, že s pomocou chitosanu vytvorí vo svojich výrobkoch antimikrobiálnu vrstvu.
V súčasnosti používa Vi-Mask vo výstelke tvárových masiek chitosan z krabích škrupín. Spoločnosť uvádza, že prechod k chitosanu na báze hmyzu je krokom šetrným k životnému prostrediu, pretože chitosan Insectty pochádza z udržateľnejších zdrojov.
Udržateľnejší zdroj
Podľa Thomasa Hahna, výskumníka z Fraunhoferovho inštitútu v Nemecku, sú v súčasnosti krabie škrupiny jedným z primárnych zdrojov chitosanu. Hahn študoval produkciu chitosanu na báze hmyzu s chemickou inžinierkou a biologičkou Susanne Zibekovou. Podľa Zibekovej by hmyzí chitosan mohol v kozmetike nahradiť syntetické zahusťovadlá a konzervačné látky.
Extrakcia chitosanu z mäkkýšov si vyžaduje rôzne chemické procesy a veľké množstvo vody. Chua uviedla, že extrakčné techniky Insectty zahŕňajú menej chemikálií ako napríklad hydroxid sodný, a viac využívajú tradičné extrakčné procesy, čo z tohto materiálu robí udržateľnejšiu alternatívu.
Zibeková uviedla, že trh s hmyzím biomateriálom bude rásť, pretože spoločnosti sa snažia obmedziť svoj vplyv na životné prostredie. „Došlo k zmene informovanosti spotrebiteľov a ľudia si žiadajú udržateľné produkty,“ dodala. „Môžeme sa na tom podieľať aj tak, že nahradíme syntetické produkty chitosanom.“
Prekonanie antipatií
Na ceste k rozšíreniu trhu s materiálmi z muších lariev musí Insectta bojovať aj proti predsudkom, ktoré sa spájajú s hmyzom. "Keď ľudia myslia na červy, prvé, čo im napadne, je, že sú nechutné a škodlivé pre ľudí," hovorí Chua. „Tým, že dávame výhody na prvé miesto, môžeme tento faktor transformovať."
Vedecká diskusia o vnímaní hmyzu stále prebieha. Phua však uviela, že chov múch je humánnejší a udržateľnejší ako chov hospodárskych zvierat, pretože hmyz spotrebuje na svoj rast menej vody, energie aj priestoru.
Insectta však neplánuje prevádzkovať svoje vlastné farmy, chce mušie vajíčka predávať miestnym farmám a zbierať exoskelety z fariem, aby potom extrahovala biomateriály. „Nechceme, aby hmyz sýtil svet,“ dodala Phua, „chceme, aby hmyz ovládol svet.“