Mnohí Afganci utiekli v zúfalstve. Niektorí si zabudli lieky i topánky, hovoria záchranári
Británia už ukončila evakuácie z Afganistanu. Teraz rieši situáciu po príchode na letisko. Záchranári a lekári opisujú zážitky, ktoré mnohých z nich zasiahli. Väčšina Afgancov totiž utekala v zúfalstve, niektoré deti prišli dokonca bosé.
Šok i chaos na letisku
"Niektorí dorazili bez topánok a triasli sa, niektoré deti mali na sebe tie isté plienky," takto opísali pre denník The Guardian príchod afganských utečencov do Veľkej Británie dobrovoľníci i záchranári, ktorí pomáhali na britskom letisku Heathrow. Medzi evakuovanými ľuďmi bolo asi 2200 detí. "Mnohí z nich odpadávali v priestoroch letiska od únavy," hovorí Dara Leonard, tímlíder britského Červeného kríža. Tehotné ženy, chorých a zraniteľných ľudí po prílete okamžite previezli do nemocnice. "Boli veľmi vyčepraní," uviedol Leonard, ktorý bol medzi prvými, ktorí sa s afganskými rodinami stretli na letisku Heathrow. "Pôsobili veľmi stoicky, niektoré matky doslova pretláčali svoje deti do bezpečia," dodal.
Záchranári opísali scény z britského letiska ako "šokujúce" a "absolútne chaotické". Tisíce ľudí totiž mali smerovať do hotelov, mnohých aj veľmi vzdialených, a stráviť tam 10 dní v karanténe.
Pomoc je dôležitá aj naďalej
Briti z Afganistanu už odišli a svoje evakuácie ukončili. Podľa vlády bolo z Kábulu evakuovaných asi 5000 britských štátnych príslušníkov s rodinami, spolu s viac ako 8 000 bývalými afganskými zamestnancami Spojeného kráľovstva a ich rodinami a osobami, ktoré sú pod hrozbou Talibanu. Podľa expertov mnohí môžu trpieť traumou, ak sa ich nepodarí rýchlo zaradiť do života v Británii. Doktorka Jennifer Wild, ktorá sa špecializuje na posttraumatickú stresovú poruchu uviedla, že bude nevyhnutné prerušiť spojenie týchto ľudí s vecami, ktoré prežili v Afganistane a pomôcť im v situácii, ktorú prežívajú. Podľa nej by sa mali rýchlo dostať do stabilnej rutiny.
"Bude to individuálne, pre každého iné. A pre Afgancov to bude kultúrny posun," povedala Wild, docentka experimentálnej psychológie a konzultantka klinického psychológa. Na základe svojich skúseností uviedla, že pravidelná komunikácia bude zásadná pre pomoc každému, kto má po evakuácii posttraumatickú stresovú poruchu. "Komunikácia je skutočne dôležitá, pretože pomáha redukovať pocit neistoty a úzkosti. Je potrebné, aby si dokázali povedať, že toto je len dočasný stav a pracujú na tom, aby sa cítili lepšie," uviedla.
Dodala tiež, že najhoršie je práve to, aby ich len niekto presunul do hotela a dal im niekoľko kontaktov. Podľa nej treba s týmito ľuďmi najmä komunikovať. Videla totiž prípady ľudí, ktorí vo Veľkej Británii požiadali o azyl a trpeli posttraumatickou poruchou, mnohí z nich touto poruchou bez pomoci trpia celé roky. "Najprv by sme im mali nechať čas asi tak mesiac, aby sa usadili, ak budú symptómy PTSD pretrvávať, treba nasadiť liečbu," dodala.
Zostal pocit beznádeje
Pomoc ponúkajú aj zamestnancom ministerstva zahraničných vecí, ktorí pracovali na evakuáciach. Aj oni budú mať prístup k poradenstvu, aby sa vysporiadali s tým, čo videli a zažili. Wild uviedla, že spolupracovala s mnohými záchranármi, ktorí predtým slúžili v ozbrojených silách v Afganistane, pre mnohých sú nedávne správy traumatizujúce. Dodala, že mnoho z nich odišlo do Afganistanu, aby pracovali na dosiahnutí spoločného cieľa. To, ako situácia dopadla, v nich vyvolalo najmä pocit beznádeje.
"Priatelia a rodina trpiacich by si mali uvedomiť, že stres môže spustiť takmer všetko, čo sa spája s traumatickým zážitkom, ako napríklad zvuk nad hlavou helikoptéry alebo zápach cigaretového dymu," dodala. Kľúčom k zmierneniu symptómov je podľa nej terapia.
"Mnohé deti prišli bosé, v takom zúfalstve opúšťali Afganistan. Niektorí ľudia si zabudli aj svoje lieky," dodal ešte Leonard, ktorí utečencov prijímal priamo na letisku. "Napriek všetkému sú to neuveriteľní ľudia. Nikdy som nevidel takú ľudskú dôstojnosť a odolnosť, boli tak láskaví, trpezliví a stoickí. Za celý týždeň som nezažil zvýšený hlas," uviedol.