Zadržiavaný plač spôsobuje obezitu aj srdcové choroby
Všetky druhy každodenných udalostí v nás môžu vyvolať nutkanie plakať. Udalosť, ktorá vyvolá slzy nemusí byť vždy iba negatívnym zážitkom. Ľudia plačú aj od radosti. V každom prípade plakať začnete vtedy, keď mozog aktivuje stresovú reakciu tela.
Existuje len málo výskumov o tom, že by ste plakať nemali. Mnohí z nás poznajú tie pocity, ktoré sprevádzajú zadržiavanie sĺz ako je napätie v hrudníku, hrča v hrdle, náhla bolesť hlavy. Dnes už vieme veľa o tom, čo sa deje v tele pred ich nástupom.
Mozog registruje stres
Akonáhle nastane udalosť, ktorá vyvolá slzy, stresová reakcia sa začne spracovávať v amygdale, šedej hmote v mozgu zodpovednej za vnímanie emócií. Amygdala vysiela signál do hypotalamu, ktorý komunikuje so zvyškom tela. Povie hypofýze, že existuje nebezpečenstvo (alebo stres), ktorý spôsobuje, že žľaza uvoľňuje adrenokortikotropný hormón. Tento hormón putuje do nadobličiek, ktoré uvoľnia kortizol, neslávne známy stresový hormón.
Kým sa to všetko udeje, hypotalamus aktivoval aj sympatický nervový systém. Táto časť vášho nervového systému riadi telesné funkcie, ktoré sa spustia v reakcii na boj alebo útek. Keď mozog reaguje na stres, sympatický nervový systém zrýchli váš srdcový tep aj sťahy srdcového svalu. Okrem toho sa rozširujú cievy, ktoré smerujú krv do veľkých svalov a srdca, čím sa zvyšuje množstvo krvi pumpovanej do týchto častí tela a zvyšuje sa krvný tlak.
Zmena dýchania
Keď vás zasiahne stres, môže sa objaviť dýchavičnosť. Stáva sa to vtedy, keď sa sťahujú dýchacie cesty medzi nosom a pľúcami. Ľudia s už existujúcimi respiračnými chorobami, ako je astma, môžu byť pri strese viac ohrození. Významný stresujúci zážitok, ako smrť blízkeho člena rodiny, zvyšuje riziko astmatického záchvatu u detí s astmou takmer dvojnásobne.
Plakať alebo neplakať?
Aby sa telo vrátilo po strese do rovnováhy, musí byť aktivovaný parasympatický nervový systém, tá časť nervového systému, ktorá spracováva procesy tela počas rutinných chvíľ bez stresu. Výskumy ukazujú, že plač môže pomôcť telu vrátiť sa do tohto stabilného stavu. Plač aktivuje parasympatický nervový systém a pomáha telu odpočívať a vrátiť sa do homeostázy.
Dočasne potlačiť plač nemusí telu škodiť, ale zostane v stresovej reakcii. Chronický stres je spojený so zvýšeným rizikom mnohých zdravotných problémov, vrátane srdcových chorôb, úzkosti, depresie, obezity, tráviacich problémov a poruchy pamäte a koncentrácie.
Prečo ľudia potláčajú slzy
Napriek týmto rizikám sa mnoho ľudí domnieva, že by mali odolávať nutkaniu plakať, a to z rôznych dôvodov. Na plač má vplyv aj kultúra. Mnohé ho vnímajú ako znak krehkosti. Mladým mužom sa vštepuje do výchovy, aby boli silní a tvrdí a že plač je znakom slabosti. Tieto informácie môžu prispieť k neustálemu vystaveniu stresu.
INFO: Potlačenie aktu plaču môže zabrániť telu vrátiť sa do rovnovážneho stavu.
Ako bezpečne zadržať slzy
Napriek rizikám chronického stresu, sú situácie, kedy je plač tabu, najmä na pracovisku a v iných situáciách, kde sa prejavovanie emócií považuje za nevhodné. Existujú však zdravé spôsoby, ako pomôcť telu aktivovať parasympatický nervový systém a vrátiť sa do rovnováhy.
- Jeden spôsob, ako zabrániť plaču, je použiť myšlienkový trik. Vo svojej mysli si zapíšte "stopku", aby ste mozgu signalizovali, že je čas pozastaviť túto reakciu.
- Ďalším kognitívnym trikom je prijatie pocitu: „Teraz chcem plakať, ale nemôžem“, a dajte si na to povolenie na mieste, kde sa cítite príjemnejšie.
- Hlboké dýchanie pomáha aktivovať parasympatický nervový systém, čo pomôže uvoľniť telo bez plaču. Aj napínanie svalov, čeľustí a zatínanie pästí môže zosilniť vašu stresovú reakciu, vďaka čomu sa budete cítiť istejšie a budete mať kontrolu nad plačom.
.
Upozornenie: Bez uvoľnenia zo stresu ľudia častejšie prechádzajú k nezdravým únikom (ako je zneužívanie návykových látok) a zvyšujú svoje riziko spojené s chronickým stresom.