Prechod národných parkov pod ochranárov odmietajú aj mestá a obce. Dôvodov je viac
Združenie miest a obcí Slovenska žiada stiahnuť reformu národných parkov z rokovania parlamentu. Zákon odmieta ako celok. Považuje ho za nepremyslený, unáhlený krok predchádzajúci bezodkladnému dokončeniu zonácie národných parkov. Informoval o tom hovorca ZMOS Michal Kaliňák.
Očakávajú vyššiu nezamestnanosť
V návrhu zákona sa počíta s prevodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu v národných parkoch pod ochranárov. Reforma sa má podľa ZMOS týkať nielen pozemkov v najprísnejšom stupni ochrany, ale všetkých chránených územiach a ich ochranných pásmach. "To sa však netýka len pozemkov, ale aj budov, teda všetkého iného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na týchto pozemkoch vrátane hnuteľného majetku," podotkol Kaliňák.
Združenie v rámci medzirezortného pripomienkového konania vymenovalo aj negatívne sociálno-ekonomické dosahy. Návrh bude mať podľa ZMOS vplyv na výpadok daní na úrovni 977.000 eur ročne a výpadok podielových daní vo výške 965.000 eur ročne.
Uvedením reformy do praxe očakáva aj zníženie zamestnanosti v konkrétnych regiónoch Slovenska. Poukazuje aj na zhoršenie regionálnej nerovnosti a zhoršenie sociálnych pomerov v regiónoch.
Nižšie HDP
"ZMOS zároveň očakáva zníženie hrubého domáceho produktu, neodborným vedením komplexu lesného hospodárstva a ochrany prírody a krajiny, ako aj zhoršenie podnikateľského prostredia a tiež zhoršenie obhospodarovania s majetkom štátu, keďže Štátna ochrana prírody SR nemá žiadne skúsenosti," skonštatoval Kaliňák. Podľa ZMOS-u by sa na správe národných parkov mali podieľať aj samosprávy.
Poslanci parlamentu by mali o novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej súčasťou je reforma národných parkov, hlasovať v septembri. O reforme viedol envirorezort sériu diskusií po celom Slovensku. Na začiatku augusta sa uskutočnilo posledné rokovanie o budúcnosti národných parkov vo Svite. To sprevádzali protesty niekoľkých desiatok nespokojných ľudí.