Od poľovania na bin Ládina k dohode s Talibanom. Prečo je v Afganistane vojna?
Po 20 rokoch vojny sa zahraničné sily sťahujú z Afganistanu, kde opäť eskaluje konflikt a Taliban ľahko získava krajinu pod kontrolu. Militanti tvrdia, že nedovolia, aby sa Afganistan stal základňou pre teroristov, ktorí by mohli ohrozovať západ. Zaviazali sa aj k mierovým rozhovorom, zhoršenie občianskej vojny je však oveľa pravdepodobnejším scenárom.
Ako bude vyzerať Afganistan pod vládou Talibanu? Indície vytvárajú ponurý obraz
Joe Biden je v poradí už štvrtým americkým prezidentom, ktorý dohliada na afganský konflikt, ktorý sa stal najdlhšou americkou vojnou. Biden stanovil pre úplné stiahnutie Američanov z krajiny symbolický dátum 11. septembra 2021. Píše o tom portál BBC.
Prečo USA viedli vojnu v Afganistane?
V roku 2001 USA reagovali na útoky z 11. septembra na New York a Washington, pri ktorých zahynulo takmer 3000 ľudí. Za zodpovednú označili Američania islamistickú militantnú skupinu al-Káida a jej vodcu Usámu bin Ládina.
Bin Ládin žil v tom čase v Afganistane, a to pod ochranou Talibanu, ktorý bol v krajine pri moci od roku 1996. Američania vojensky zasiahli, odstránili Taliban a stanovili si ako cieľ podporu demokracie a odstránenie teroristickej hrozby.
Dohoda medzi USA a Talibanom
Militanti sa vytratili a neskôr sa preskupili. Spojenci NATO sa pripojili k USA a v roku 2004 prevzala vládu nová afganská vláda, útoky Talibanu však pokračovali. Vojenské posilnenie počas funkčného obdobia prezidenta Baracka Obamu v roku 2009 pomohlo potlačiť Taliban, ale tento stav nebol dlhodobý.
V roku 2014, na konci najkrvavejšieho roku od 2001, medzinárodné sily NATO ukončili svoju bojovú misiu a zodpovednosť za bezpečnosť prenechali afganskej armáde. To dalo Talibanu impulz a militanti rozšírili svoje územie.
Mierové rozhovory medzi USA a Talibanom sa začali v predbežnej rovine, pričom afganská vláda sa do nich prakticky nezapojila. Dohoda o odsune amerických vojsk bola sformulovaná vo februári 2020 v Katare.
Dohoda medzi USA a Talibanom nezabránila novým útokom Talibanu. Militanti sa zamerali na afganské bezpečnostné sily a civilistov a útočili atentátmi. Postupne pribúdalo oblastí, ktoré mali pod kontrolou.
Čo je Taliban?
Hnutie Taliban má korene v občianskej vojne, ktorá nasledovala po stiahnutí sovietskych vojsk z Afganistanu v roku 1989. Taliban sa koncentroval predovšetkým na juhozápade a v oblastiach pri hraniciach s Pakistanom.
Talibanci sľúbili, že budú bojovať proti korupcii a zlepšovať bezpečnosť a budú sa pritom riadiť pravidlami islamu. Do roku 1998 ovládli takmer celú krajinu.
Tvrdá verzia práva šaría
Taliban presadil vlastnú tvrdú verziu práva šaría alebo islamského práva a zaviedol brutálne tresty. Muži boli nútení nechať si narásť brady a ženy museli nosiť burku, ktorá ich kompletne zahaľuje. Televízia, hudba a kino boli zakázané.
Po príchode Američanov sa Talibanci preskupili v pakistanských pohraničných oblastiach. Majú približne 85 000 bojovníkov na plný úväzok a predpokladá sa, že sú teraz silnejší než kedykoľvek od roku 2001.
Ako poznačil konflikt krajinu
Pokiaľ ide o straty na životoch, nie je ľahké ich presne vyčísliť. Počet obetí koalícií je zaznamenaný oveľa lepšie ako obete Talibanu a afganských civilistov. Výskum Brownovej univerzity odhaduje straty v afganských bezpečnostných silách na 69 000. Počet usmrtených civilistov a militantov je tak zhruba okolo 51 000.
Od roku 2001 zahynulo viac ako 3500 koaličných vojakov - z toho asi dve tretiny Američanov. Vyše 20 000 amerických vojakov utrpelo zranenia.
Podľa OSN má Afganistan tretiu najväčšiu vysídlenú populáciu na svete. Od roku 2012 utieklo z krajiny asi päť miliónov ľudí, ktorí sa nemohli vrátiť do svojich domovov, a buď boli presídlení v rámci Afganistanu, alebo sa uchýlili do susedných krajín.
Výskum Brownovej University taktiež odhaduje, že výdavky USA na konflikt - vrátane vojenských a rekonštrukčných fondov v Afganistane a Pakistane - boli do roku 2020 na úrovni 978 miliárd dolárov.
Čierne scenáre
Panujú obavy, že krajina sa opäť stane cvičiskom teroristických bojovníkov. Predstavitelia Talibanu zatiaľ trvajú na tom, že budú plne dodržiavať dohody a zabránia tomu, aby afganská pôda slúžila ako základňa pre útoky proti USA a ich spojencom.
Lídri Talibanu deklarujú, že chcú iba implementáciu „islamskej vlády“ a nebudú predstavovať hrozbu pre žiadnu inú krajinu. Mnohí analytici však tvrdia, že Taliban a al-Káida sú neoddeliteľné a ich bojovníci sú silne zapojení a cvičia sa.
Je tiež dôležité mať na pamäti, že Taliban nie je centralizovanou a jednotnou silou. Niektorí lídri možno budú chcieť západ utlmiť tým, že nebudú vyvolávať problémy, ale zástancovia tvrdej línie sa môžu zdráhať prerušiť spojenie s al-Káidou.
Hrozba al-Káidy
Nie je jasné ani to, aká silná je al-Káida a či by teraz mohla obnoviť svoju globálnu sieť. Je tu aj regionálna pobočka skupiny Islamský štát provincie Khorasan, teda ISKP - proti ktorej stojí Taliban. Rovnako ako al-Káida, aj ISKP sa stiahlo v dôsledku intervencií USA a NATO, ale mohlo by sa postupne preskupiť.
Jeho počet bojovníkov by mohol byť len niekoľko stoviek až 2 000, ale môže sa pokúsiť získať oporu v Kazachstane, Kirgizsku a častiach Tadžikistanu, čo by mohlo viesť k vážnym regionálnym problémom.