Čoraz viac detí i dospelých nevie plávať. Aj to je dôvodom mnohých tragédií
Tri tohtoročné letné tragédie, pri ktorých sa utopili deti, sú podľa odborníkov následkom toho, že medzi českými deťmi i dospelými klesá počet plavcov. Český denník Mladá Fronta DNES sa venuje príčinám tragédií i problémom s plaveckým výcvikom v Českej republike.
Plavecký výcvik je pre deti dôležitý
"Je to posledný školský výlet pred začiatkom prázdnin. Skupinka piatakov prehovorí učiteľa, aby sa vykúpali v zatopenom lome v okrese Jeseník. Jedenásťročné dievčatko sa však z temných a studených vôd už nevynorí," približuje MF DNES a pokračuje, ako pätnásťročný Tomáš ide k rieke Svratke v mestskej časti Brno-Jundrov. Spadne do vody. Za tri týždne jeho telo nachádzajú vo vode veslári. "Jedenásťročný Antonín ide s kamarátkami k splavu pri rieke Opava. Skočí do vody a živý už nevypláva," dodáva denník k letným tragédiám.
Konštatuje, že len vlani sa v Česku utopilo 205 ľudí, z toho 16 detí. To je v prepočte na počet obyvateľov viac, než majú prímorské štáty. Desaťročné deti by pritom podľa rámcového vzdelávacieho programu, ktorého je plavecký výcvik súčasťou, mali vedieť plávať. "Podpísal sa na tom výpadok plaveckého výcviku. Ten u nás bol od roku 2005 do roku 2017 len dobrovoľný. Potom sa síce opäť uzákonil, ale minuloročný lockdown znovu znamenal prerušenie, deti sa plávať neučili, ten deficit nedoženieme," uviedol pre denník vodný záchranár a odborný garant projektu Pri vode bez nehody Jan Sedláček. Hoci je podľa neho plavecký výcvik už štyri roky povinný, množstvo detí ho aj tak neabsolvovalo. "Veľa škôl sa vyhovorí na to, že bazén je stále obsadený, je to pre nich ďaleko, je problém s dopravou alebo je to drahé," povedal Sedláček.
Oficiálna štatistika, koľko detí plavecký výcvik absolvovalo a koľko z nich skutočne vie plávať, ale neexistuje, pripomína MF DNES. Na slovenských školách plavecký výcvik povinný nie je.
Podľa prezidenta Asociácie plaveckých škôl Jiřího Vopičku sa bude musieť začiatkom tohto školského roka začať náhrada chýbajúcich plaveckých hodín z vlaňajška, čo oddiali výučbu tých, ktorí by na ňu už mali nárok. "Prednosť dostanú deti zo základných škôl, bude to za cenu toho, že odsunieme alebo obmedzíme výučbu plávania detí z materských škôl. Stále to ale odsúvať nemožno," varoval Vopička. Narážal tým na fakt, že plavecké školy zatiaľ nevedia, či sa kurzy plávania v septembri vôbec začnú.
Mnohí majú zlé základy
Návrat plaveckých kurzov sám o sebe však nemusí robiť z českých detí plaveckú generáciu. Sedláček upozorňuje na problém kvalifikácie učiteľov plávania. "U nás môže učiť ktokoľvek čokoľvek. Môžete získať certifikát učiteľa plávania, ale v osnovách neexistuje overenie zručností. Ľudia dosť často absolvujú rôzne rýchle švindlkurzy. Nedávno som školil šesť inštruktoriek plávania. Štyri sa nedokázali potopiť na dno bazéna. A títo ľudia majú učiť deti plávať?" konštatoval Sedláček. S jeho tvrdením súhlasí aj Vopička, ktorý upozorňuje na to, že v ČR neexistujú kritériá na vzdelávanie inštruktorov plávania.
Podľa Sedláčka existuje viac dôvodov, prečo české deti nevedia plávať. Rodičia im napríklad vštepujú zlé základy, lebo sami si ich zafixovali v minulosti. "Keď ich učia plávať, navlečú im nafukovacie kolesá. Z nich ale môžu vykĺznuť dolu alebo pri prevrátení zostať hlavou pod vodou. Zlé sú aj rukávniky a krídelká, tie zasa skĺzavajú alebo praskajú. Navyše fixujú deťom ruky v neprirodzenej polohe," vysvetlil.
Markéta Pechová, prvá hendikepovaná plavkyňa, ktorá bez jednej nohy prekonala Lamanšský prieliv, si myslí, že Česi vo všeobecnosti nie sú takí dobrí plavci, ako o sebe tvrdia. Definícia plavca znamená, že zapláva 200 metrov bez toho, aby sa unavil, zvládne pád či skok do hlbokej vody a orientuje sa pod hladinou. To podľa nej väčšina dospelých vôbec nespĺňa. "V bazéne ma koľkokrát predbehnú chlapi, čo ale po 50 metroch už nemôžu. To u mňa nie sú plavci, skôr machri," uzavrela.