Následky zmeny klímy sú ekonomicky nákladné, prinášajú však sociálne zmeny
Následky zmeny klímu sú ekonomicky nákladné, prinášajú však so sebou sociálne zmeny. Je dôležité, aby sme využili finančné zdroje z Európskej únie dostatočne efektívne. Správna implementácia je na pleciach ministerstiev. Uviedla to Slovenská klimatická iniciatíva (SKI).
Slovensko musí pri implementácii plánu obnovy a financovaní projektov myslieť na realizáciu opatrení, ktoré budú riešiť energetickú efektívnosť v spojitosti s udržateľnosťou a odolnosťou infraštruktúry voči zmene klímy. "Aby sme vedeli dostatočne využiť zdroje, ktoré nám ponúka EÚ, tak úvodná fáza na vytvorenie funkčného mechanizmu na implementáciu nesmie trvať viac než jeden rok. Čas a ambicióznosť zohrávajú pri riešení klimatickej zmeny dôležitú úlohu," podotkla Kateřina Chajdiaková zo SKI.
Pokračuje, že podmienky použitia peňazí z plánu obnovy a kohéznych fondov musia obsahovať aj iné kritériá, ako je energetická efektívnosť. Technické usmernenie Európskej komisie (EK) o klimatickej odolnosti infraštruktúry sa týka investícií v rokoch 2021 až 2027. Podľa Chajdiakovej rozširuje požiadavky EK tak, aby sa projekty sústredili napríklad aj na životný cyklus použitých materiálov.
Na klímu majú prihliadať aj nové projekty
"Klimatická odolnosť sa dá interpretovať skutočne široko a je dôležité, aby sme na Slovensku boli ambiciózni teraz, keď máme k dispozícii finančné prostriedky," dodala.
Predpokladá sa, že zmena klímy a extrémy počasia sa budú prejavovať častejšie a výraznejšie. Komisia preto žiada od developerov, ktorí chcú využiť verejné zdroje, aby stavali infraštruktúru odolnejšiu voči zmene klímy, uvádza SKI. Vysvetľuje, že veľká časť infraštruktúry, ktorá vznikne v nasledujúcich rokoch, bude fungovať aj po roku 2050. Preto musia byť projekty podporené z európskych zdrojov v rokoch 2021 – 2027 v súlade s uhlíkovou neutralitou.
_jpgac1100ae-890b-95e1.jpg?v=109539)
Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie.