Ktoré miesta dokážu čeliť katastrofám? Vedci zostavili rebríček najvhodnejších lokalít na prežitie
Nový Zéland, Island, Británia, austrálsky ostrov Tasmánia a Írsko sú najvhodnejšími miestami na prežitie celosvetového kolapsu spoločnosti. Vyplýva to zo štúdie publikovanej na odbornom serveri Sustainability.
Brali do úvahy rôzne kritériá
Vedci z britskej univerzity Anglia Ruskin sa snažili prísť na to, aké miesta by mohli nezávisle na sebe čeliť globálnym katastrofám vyvolaným zmenami klímy, pandémiou, finančným kolapsom alebo ich kombináciou.
Autori štúdie zoradili jednotlivé krajiny podľa ich schopnosti vypestovať dostatok potravín, chrániť hranice pred masovou migráciou, či udržať v prevádzke elektrickú sieť a niektoré výrobné kapacity. Z týchto kritérií vyšli najlepšie ostrovy v miernom podnebnom pásme, ktoré majú zároveň nízku hustotu obyvateľstva.
Najväčší potenciál k prečkaniu globálnej katastrofy má podľa štúdie Nový Zéland, kde žije päť miliónov obyvateľov a zhruba päťkrát toľko oviec. Ostrovný štát má dobré vyhliadky na prežitie hlavne vďaka geotermálnym a vodným zdrojom energie, bohatej poľnohospodárskej pôde a nízkej hustote osídlenia.
Dôležité je mierne podnebné pásmo
Štúdia zároveň upozornila na oblasti, ktoré majú jednotlivé krajiny zlepšiť, ak chcú zvýšiť svoju odolnosť voči katastrofám, uviedol denník The Guardian.
"Zhodli sme sa na tom, že schopnosť ubrániť hranice je nevyhnutná a dôležitá je aj poloha v miernom podnebnom pásme," uviedol vedúci autor štúdie Aled Jones, podľa ktorého začalo byť s odstupom času jasné, že na zoznam sa dostanú hlavne veľké ostrovy s vysoko rozvinutými spoločnosťami.
"Boli sme celkom prekvapení tým, ako dobre dopadlo Spojené kráľovstvo. Je husto obývané, vo výrobe spolieha na externých dodávateľov, nie je najrýchlejšie vo vývoji obnoviteľných technológií a v súčasnej chvíli vyprodukuje iba 50 percent zo svojich potravín. Ale má potenciál odolať otrasom," dodal Jones.
Svet čelil viacerým krízam
"Globálne, energeticky náročná a priemyselná civilizácia, ktorá charakterizuje modernú éru, predstavuje anomálnu situáciu, ak je posudzovaná proti väčšine ľudských dejín," povedali autori štúdie. Populačný rast, obmedzené zdroje a ničenie životného prostredia, ktoré ju charakterizujú, uviedli podľa nich celý svet do "nebezpečného stavu".
Jones pripomenul, že svet zažil v posledných rokoch veľké nedostatky potravín, finančnú krízu aj pandémiu. "Mali sme šťastie, že sa všetko nestalo v rovnakú chvíľu, ale neexistuje žiadny dôvod, prečo by k tomu nemohlo dôjsť," dodal vedec. Ľudia podľa neho musia začať uvažovať o odolnosti v celosvetovom meradle.