Liečením duše možno vyliečiť boľavé telo. Pomôcť môže psychosomatická medicína
Cítite sa choro, ale vyšetrenia u lekára ukazujú, že ste v poriadku? Na príčine môže byť psychika. Všetko to, čo je nepoznané v nás vyvoláva nielen otázniky, ale aj obrovský strach a obavy. Nepoznané sa môže odraziť nielen na našej psychike, ale aj na tele, hovorí psychiatrička Zuzana Lajčiaková. Dá sa liečením duše vyliečiť boľavé telo?
_jpgac1100ae-8aca-a35c.jpg?v=109533)
S pandémiou sa zmenil aj náš spôsob života, dostali sme sa do novej situácie, ktorú sme nepoznali. Opätovne v nás vyvoláva napätie, strach a úzkosti. Podľa psychiatričky vznikli u ľudí obavy nielen z nakazenia sa vírusom, ale aj z toho, ako pandemická situácia zmení našu finančnú či sociálnu situáciu. Úzkosti, ktoré nás zasiahli, sa preto mohli začať prejavovať aj na našom telesnom prežívaní.
Ako odporučila, je vhodné odhadnúť ako, kedy a koľko negatívnych informácií budeme prijímať. Nemali by sme sledovať informácie o koronavíruse 24 hodín denne, ale vyselektovať si len užitočné informácie. Podotkla, že treba myslieť aj na množiace sa dezinformácie.
Prichádzajú s nevysvetliteľnými príznakmi
Psychosomatika (psyché = duša; stav, v ktorom sa nachádzame, čo prežívame; sóma = telo) sa zaoberá dušou a telom v zdraví aj chorobe. Ako Lajčiaková vysvetlila, psychosomatická medicína je celostná medicína a zaoberá sa otázkou, akým spôsobom ovplyvňuje naša duša príčinu vzniku a priebehu ochorenia. "Telo a duša sú spojené nádoby, jedno bez druhého neexistuje," uviedla v relácii Tak takto?!. "Keď je telo choré, trpí aj duša. Keď je duša chorá, trpí aj telo," pokračovala.
Jej pacientami sú ľudia, ktorí po návšteve lekára prvého kontaktu prichádzajú s nevysvetliteľnými príznakmi - kardiovaskulárnymi či žalúdočnými problémami, ale i oslabeným imunitným systémom. Pacient je opakovane vyšetrovaný, ale príznaky neustupujú. Vtedy podľa nej vzniká potreba komplexného pohľadu. Ak je liečba a vyšetrenia bez efektu, mal by pacient vyhľadať lekára - psychiatra.
Podľa psychiatričky sa prvé vyšetrenie začína štruktúrovaným rozhovorom, pri ktorom sa najskôr od pacienta snažia získať dôveru, vypočujú si jeho fyzické problémy a opatrne prechádzajú k otázkam "čo ho trápi" - vnímajú človeka s celou jeho psychikou. Ako podotkla, o svojom prežívaní na počkanie nehovoríme, a každý človek si vyžaduje individuálny prístup.
"Tlačí ma na hrudi"
Emócie sú súčasťou výbavy každého z nás, a ak ich neventilujeme, kumulujú sa v nás, opísala Lajčiaková. Ak príde pacient s pocitom "niečo ma tlačí na hrudi", úlohou psychiatra je viesť rozhovor k zisteniu, čo človeka "tlačí". Môže ísť napríklad aj o psycho-sociálne konflikty, napr. vzťahy v rodine. Keďže terapeut nemá osobnú zaangažovanosť - nie je ani na jednej, ani na druhej strane, predstavuje neutrálnu osobu. Klient ho vníma ako človeka, ktorému možno dôverovať.
Môžu sa na dieťati odraziť prenatálne zážitky? Podľa Lajčiakovej je mimoriadne dôležité, aby sme "vypreparovali", odkiaľ pochádzajú traumatické zážitky, ktoré si nesieme životom. I keď sa ich snažíme vytesniť, zostávajú v nevedomí a riadia našu psychiku. Aj v detskom veku sa môže psychiater stretnúť u dieťaťa s psychosomatickými prejavmi, uviedla. Deti sa podľa nej často ťažko adaptujú v škôlke práve preto, že strácajú istotu, ktorú majú v rodine a rodičoch.