Nezaočkovaným na volebné právo nikto nesiaha, právnik vysvetlil zmysel novely
Úmyslom zmeny volebného zákona nemá byť znemožnenie práva voliť nezaočkovaným. Skonštatoval to ústavný právnik z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.
Prekážka pre pozitívnych
Ochranu verejného zdravia považuje za legitímny cieľ. Nemyslí si však, že treba úplne znemožniť volebné právo ľuďom s ochorením Covid-19. Jednu z možností vidí v hlasovaní prostredníctvom zástupcu.
"Ak budeme vychádzať z dôvodovej správy, úmyslom predkladateľa nie je znemožniť uplatnenie práva voliť nezaočkovaným, ale dosiahnuť vykonateľnosť prekážky práva voliť pre ľudí, ktorí budú v danom čase pozitívni na ochorenie Covid-19. Problémom je, že pokiaľ vychádzame z relevantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, tak ústavne nesúladným je už súčasné znenie tejto prekážky práva voliť," skonštatoval Bujňák.
Nič na tom podľa neho nemení fakt, že takáto prekážka je dlhodobo súčasťou nášho právneho poriadku. Pripomenul, že prekážka práva voliť v podobe zákonom ustanoveného obmedzenia osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia bola aj v zákone o voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1990, neskôr sa prevzala do nových noriem.
Test proporcionality
Bujňák vysvetlil, že pri obmedzovaní politických práv sa používa test proporcionality, ktorého súčasťou je aj povinnosť snažiť sa o zachovanie maxima z dotknutých práv. Myslí si, že hoci je ochrana verejného zdravia legitímny cieľ, pri súčasnom technologickom rozvoji netreba siahať k "drastickému prostriedku", ako úplné znemožnenie práva voliť ľuďom s ochorením Covid-19.
V tejto súvislosti poukázal na parlamentné voľby v Chorvátsku v júli 2020, kde sa pôvodne tiež predpokladalo, že ľudia s ochorením Covid-19 nebudú môcť využiť volebné právo, no po rozhodnutí tamojšieho ústavného súdu mali možnosť hlasovať prostredníctvom nimi zvolených zástupcov.
Problém navrhovanej novely vidí preto Bujňák v prehlbovaní prekážky práva voliť, ktorú už v súčasnosti považuje za ústavne problematickú. Myslí si, že novela by mala ísť opačným smerom. Ak by sa napokon v novelizácii pokračovalo, niektorý z oprávnených subjektov by mal podľa Bujňáka určite iniciovať pred ÚS konanie o súlade právnych predpisov. Urobiť tak môže napríklad 30 poslancov Národnej rady SR, hlava štátu alebo generálny prokurátor.
Ministerstvo vnútra v reakcii na viaceré interpretácie navrhovanej novely tzv. volebného zákona zdôraznilo, že sa ňou nemenia pravidlá, pokiaľ ide o prekážky vo výkone volebného práva. Reagovalo tak aj na tvrdenie poslanca Sme rodina Petra Pčolinského, ktorý napísal, že novela umožní vylúčiť z volieb všetkých nezaočkovaných. Rezort hovorí o šírení dezinformácií.