Obrovské jamy, ktoré sa objavili po zemetrasení, už nie sú záhadou. Sú skôr hrozbou
Dedinčania na severovýchode Chorvátska sa obávali, že sa ich domy prepadnú, keď sa mesiac po zemetrasení objavilo takmer sto obrovských kruhovitých jám. Teraz sa vedci snažia pochopiť, či je tamojšia krajina bezpečná.
Bez varovania
Stalo sa to náhle a bez varovania. Tam, kde mali v záhrade Nikolu Borojeviča klíčiť prvé zemiaky, bola zrazu obrovská diera. Merala 30 m na šírku a 15 m na hĺbku a rýchlo sa naplnila vodou. A nebola jediná. Píše o tom portál BBC.
V priebehu niekoľkých týždňov sa okolo dediny Mečenčani a v susednej Borojoviči v severovýchodnom Chorvátsku otvorili desiatky podobných dier. Tá pred domom Borojeviča sa objavila 5. januára, iba šesť dní po zemetrasení so silou 6,4 stupňa, ktoré zasiahlo oblasť v okolí mesta Petrinja. Bolo to najsilnejšie zemetrasenie, ktoré zasiahlo Chorvátsko za viac ako štyri desaťročia, zabilo sedem ľudí a zničilo tisíce domov.
Je známe, že zemetrasenia spôsobujú zosuvy pôdy a závrty. Odborníkov však prekvapilo a zmiatlo obrovské množstvo dier, ktoré sa objavili okolo dvoch dedín. Mesiac po zemetrasení bolo na ploche 10 km štvorcových takmer 100 závrtov, každý týždeň sa otvárali nové.
Seizmicky aktívne územie
Borojevič mal vlastne šťastie. Ďalšie prepadliny v oblasti sa otvorili len kúsok od prahu domu, jedna sa objavila pod domom, čo viedlo k zváženiu evakuácie. Ďalšie sa objavili v okolitých lesoch a na poliach, kde jedna z dier podľa miestnych takmer pohltila farmára aj s traktorom. „Nikto neočakával výskyt toľkých závrtov,“ tvrdí seizmológ Josip Stipčevič z Katedry geofyziky Prírodovedeckej fakulty v Záhrebe.
Chorvátsko leží na vysoko seizmicky aktívnom území, kde malá jadranská platňa naráža do euroázijskej tektonickej platne, čo spôsobuje množstvo aktívnych porúch, vysvetľuje Stipčevič. Pred zemetrasením 29. decembra 2020 krajina zažila od začiatku 20. storočia deväť zemetrasení s magnitúdou vyššou ako šesť. Posledné veľké zemetrasenie, ktoré sa v oblasti vyskytlo, bolo v roku 1909.
Obrovské jamy, ktoré sa objavili po zemetrasení, už nie sú záhadou. Sú skôr hrozbou
Čo sa deje pod zemou
Vedci dnes študujú rovnakú oblasť v nádeji, že pochopia, ako zemetrasenie viedlo k tomu, že sa náhle objavilo toľko dier. Závrty sa vyskytujú najmä v oblastiach so skrytými podzemnými dutinami. „Skutočnou anomáliou v prípade Chorvátska je veľmi vysoký počet závrtov s významným rozmerom,“ hovorí taliansky geológ Antonio Santo z Neapolskej univerzity Federica II.
Hlboké a široké diery ohrozujúce dve chorvátske dediny sú známe ako závrtné kryty. Zvyčajne sa objavujú v oblastiach, kde bola podzemná hornina vyhĺbená do dutín a jaskýň vodou a je pokrytá hrubou vrstvou pôdy, piesku alebo naplavenín, a čo je najdôležitejšie, hliny.
Voda časom podmyje materiál z hlbších vrstiev do kavernózneho podzemia. Keby tu bola iba piesčitá pôda, tento proces by sa dal spozorovať na povrchu. Ale prítomnosť hliny robí jav nad zemou takmer nepozorovateľný. Ak bola povrchová vrstva slabšia, nakoniec sa zrútila do prázdna pod ňou.
Obvykle tento proces zaberie veľmi dlhý čas, ale môže byť urýchlený intenzívnymi dažďami, záplavami alebo dokonca ľudskou činnosťou, ako je ťažba alebo agresívne čerpanie podzemnej vody.
Kombinácia niekoľkých faktorov
Po analýze údajov zhromaždených z oblasti okolo dedín dospeli chorvátski geológovia k záveru, že zvláštne udalosti boli výsledkom kombinácie niekoľkých rôznych faktorov.
Pobrežná časť Chorvátska patrí k svetoznámemu Dinárskemu krasu, je domovom tisícok hlbokých vápencových jaskýň a stoviek endemických druhov jaskýň. Podzemné vápencové útvary sa však tiahnu aj do vnútrozemia pod stredným Chorvátskom.
„Zatiaľ čo dinársky kras je väčšinou z obdobia kriedy a jury, kras, ktorý tu nájdeme, je mladší a ešte pórovitejší a dutejší,“ hovorí hydrogeológ z Chorvátskeho geologického prieskumu Josip Terzić. „Je obmedzený na niekoľko malých zón v okolí a blízko mesta Záhreb.“
Keď sa pred zhruba 11 miliónmi rokov panónska panva odpojila od Stredozemného mora v dôsledku meniacich sa pevnín, stalo sa z nej mohutné jazero. Rieky ju pomaly napĺňali bahnom, pieskom a štrkom, aby vytvorili dnešnú rozľahlú nížinu. V dôsledku toho ležalo na poréznej skale pod dedinami Mečenčani a Borojević asi 10 - 15 metrov zeminy, kameňov a hliny.
Skryté nebezpečenstvo
Nebezpečenstvo sa dalo ťažko zistiť. Niektoré sporadické závrty sa objavili už skôr, ale podľa miestnych obyvateľov veľmi zriedka. „Zemetrasenia spôsobili obrovský dynamický tlak na krajinu a polohy, ktoré už boli na hranici rovnováhy, sa náhle zrútili,“ hovorí Terzić.
Jeho kolega, Bruno Tomljenović, geofyzik na Záhrebskej univerzite, sa domnieva, že zemetrasenia narušili pohyb vody v podzemí, takže ju vystrelili smerom nahor k povrchu a presunuli sa z oblastí vysokého tlaku do nízkeho tlaku. Zvýšená hydrodynamika v podzemných chodbách urýchlila zrútenie povrchového materiálu, vysvetľuje Tomljenović.
„Existuje tiež šanca, že niekoľko zrútených závrtov spôsobilo ďalšie zmeny v hydrodynamike, keď voda hľadala nové priechody a mohla spôsobiť ďalšie závrty,“ hovorí Tomljenović. Správa od vedcov na univerzite v Záhrebe varuje, že zavlažovacie systémy postavené v oblasti Mečenčani a Borojevići pravdepodobne proces taktiež urýchlili.
Varovanie pre ostatných
„Situáciu v Chorvátsku možno považovať za varovanie pred tým, čo sa môže stať v krajinách, kde dochádza zemetraseníiam a v oblastiach, ktoré sú náchylné na závrtné závrty,“ hovorí George Veni, riaditeľ Národného ústavu pre výskum jaskýň a krasu v Novom Mexiku.
Predpovedať, kde sa môžu takéto závrty otvoriť, však nie je ľahké, hovorí geológ Mario Parise, odborník na riziká v krasovom prostredí na univerzite Aldo Moro v talianskom Bari.
„Zatiaľ sa môžeme spoliehať iba na historické údaje a dokumenty, aby sme poznali oblasti, ktoré sú najviac náchylné na tento typ javov,“ hovorí. Aj keď v poslednom desaťročí boli navrhnuté niektoré modely nebezpečenstva prepadov, „vývoj varovného systému pre jamy je oblasťou, v ktorej je potrebné vykonať veľa práce“, dodáva.