Pľúca zeme trpia. Amazonský prales vylučuje viac oxidu uhličitého, ako dokáže prijať

Ako píše agentúra AFP, vedci po otestovaní stoviek vzoriek vzduchu odobratých za posledných desať rokov dospeli k záveru, že najmä juhovýchodná oblasť Amazónie sa zmenila zo "špongie" oxidu uhličitého na zdroj tohto skleníkového plynu.

Rastliny a pôda absorbovali za ostatných 50 rokov viac než štvrtinu emisií CO2, pripomína AFP. V Amazonskej nížine sa nachádza približne polovica všetkých tropických pralesov, ktoré dokážu emisie absorbovať a zadržiavať efektívnejšie ako akákoľvek iná vegetácia.

Za premenu východnej Amazónie z lapača CO2 na jeho zdroj môže podľa autorov štúdie viacero faktorov.

Čítajte viac

Ubudli ďalšie kilometre. Odlesňovanie Amazonského pralesa dosiahlo rekord

Prales prišiel o 17 percent plochy

"Odlesňovanie a degradácia lesov znižujú schopnosť Amazónie pôsobiť ako zachytávač uhlíka," poznamenali autori. Od roku 1970 sa amazonský prales zmenšil o 17 percent, pričom ho väčšinou nahradila poľnohospodárska pôda.

Lesy sa spravidla ničia ohňom, čo samo o sebe uvoľňuje obrovské množstvo CO2 a zároveň znižuje počet rastlín, ktoré ho absorbujú.

Odlesňovanie spôsobilo oteplenie

Ďalší dôležitý faktor je samotné globálne otepľovanie. Priemerná teplota v obdobiach sucha je v Amazónii o tri stupne Celzia vyššia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, čo je trikrát viac, než je globálny priemer.

Za obzvlášť rýchly nárast teplôt môžu byť zodpovedné práve odlesňovanie a degradácia lesov. Autori štúdie dospeli k záveru, že častejší výskyt požiarov, fyziologický stres a rozklad stromov súvisia so zvyšujúcou sa mierou straty oxidu uhličitého z regionálnych ekosystémov.

Pokračujúce globálne otepľovanie môže tropické pralesy juhoamerického kontinentu zmeniť na suchú savanu, vyplýva z nedávnych štúdií. To by malo devastujúce následky pre tento región, známy pre svoju bohatú biodiverzitu, ako aj pre celý svet, píše AFP.