Borisov by sa mohol udržať pri moci. Jeho hnutie podľa prvých výsledkov vedie
V Bulharsku sa po viac ako troch mesiacoch opäť konali parlamentné voľby. Podľa predbežných výsledkov ich vyhralo hnutie bývalého premiéra Bojka Borisova s viac ako 22 percentami hlasov. Bývalý premiér a jeho strana by sa tak mohli udržať pri moci aj po 10 rokoch vo funkcii.
Tesne za ňou podľa tohto prieskumu skončila so ziskom 21,5 percenta hlasov nová populistická strana Je taký národ na čele s televíznym moderátorom a spevákom Slavim Trifonovom. GERB pred ITN tesne vedie (s rozdielom od 0,6 do 1,3 percenta) aj podľa ďalších troch exit pollov, o výsledkoch ktorých informuje bulharská tlačová agentúra BTA.
Podľa skorších prieskumov verejnej mienky by sa ani jedna zo zmienenej dvojice strán nemala ani zďaleka priblížiť k získaniu väčšiny hlasov, uvádza agentúra DPA. Prieskumy naopak naznačovali nejednoznačný výsledok a tesný súboj medzi GERB a ITN.
Nepodarilo sa im zostaviť vládu
Predčasné voľby sa v nedeľu v Bulharsku konali po tom, ako sa politickým stranám v rozdrobenom zákonodarnom zbore nepodarilo po voľbách zo začiatku apríla zostaviť vládu. Prezident Rumen Radev vyzval Bulharov, aby v nedeľu prišli k volebným urnám. "Najdôležitejšou vecou je, aby Bulhari prišli a hromadne odvolili," povedal po tom, ako odovzdal svoj hlas v metropole Sofia. Práve to je podľa neho spôsob, ako dosiahnuť vytvorenie "energickej, predvídateľnej a legitímnej vlády".
Po aprílových voľbách nastala patová situácia, keďže poverenie na zostavenie vlády odmietla najprv stredopravicová GERB, ktorá v nich zvíťazila so ziskom 26 percent hlasov. Následne tak urobila aj nová populistická ITN, ktorá získala 17,6 percenta hlasov, a tiež socialisti, ktorí prišli o takmer polovicu svojich mandátov.
Apatia voličov
V reakcii na nepriaznivý volebný výsledok Borisov, ktorý bol od roku 2009 takmer nepretržite pri moci, odstúpil z funkcie premiéra. V lete minulého roka sa proti jeho vláde obviňovanej z korupcie a nezvládania koronavírusovej pandémie konali masové protesty. Prechodnú úradnícku vládu Borisov na piatkovom predvolebnom zhromaždení obvinil z "teroru a represií".
Agentúra AP uviedla, že nedeľným predčasným voľbám dominovala apatia voličov, pričom podľa tamojšej ústrednej volebnej komisie dosahovala účasť do 17.00 h len necelých 30 percent, čo je takmer o desať percent menej než v predošlých aprílových voľbách. Politickí analytici sa podľa AP jednomyseľne zhodli na tom, že nie je šanca, aby sa expremiér Bojko Borisov vrátil do úradu premiéra po štvrtý raz, a to bez ohľadu na to, či jeho strana GERB zvíťazí. Väčšina strán totiž spoluprácu s ňou odmietla. Pozorovatelia i v nedeľu predpovedali týždne rozhovorov o vytvorení vládnej koalície a nevylúčili ani možnosť konania ďalších volieb.