Opatrovateľky zarábajú len zlomok rakúskej priemernej mzdy, garancie pre ne neplatia
Šokujúco nízke mzdy, diskriminácia, neprimerane dlhý pracovný čas či veľmi komplikované čerpanie prestávok. S takýmito problémami sa stretávajú opatrovateľky, medzi nimi aj Slovenky, pracujúce v Rakúsku. Zlé pracovné podmienky síce nie sú pandemickou novinkou, avšak pandémia nového koronavírusu tieto ťažkosti prehĺbila a zintenzívnila.
Zverejnili výskumnú správu
Upozornil na to riaditeľ Amnesty International Slovakia Rado Sloboda počas tlačovej konferencie, na ktorej AISK predstavila výskumnú správu o pracovných právach opatrovateliek v Rakúsku.
Závery výskumnej správy sa podľa slov Slobodu týkajú napríklad živnosti. Odporúčaním v tejto oblasti je, aby sa preskúmali, spresnili a prispôsobili zákony, ktoré chránia opatrovateľky, keďže väčšina z nich pôsobí na základe živnosti. "Živnosť je vnímaná ako niečo, kde je človek autonómny, slobodný, môže sa rozhodovať. Avšak vieme, že to tak práve pri 24-hodinovom opatrovaní nemusí byť a mnohokrát to tak ani nie je," podotkol Sloboda.
Živnosť bez autonómie
V podobnom duchu sa vyjadrila aj zástupkyňa opatrovateliek Bibiána Kudziová z agentúry Sensivita. Podľa jej slov iba polovica opatrovateliek vykonáva opatrovateľskú činnosť ako podnikanie bez spoliehania sa na agentúru. Mnohé opatrovateľky si však neuvedomujú svoju pozíciu ako živnostníčky, alebo prípadne nevedia, že majú právo napríklad aj odmietnuť klienta, alebo si stanoviť vlastné podmienky, či už sa týkajú ceny za prácu alebo diagnóz klienta.
Ako vyčíslila výskumníčka AISK Katarína Országhová, 98 % opatrovateliek pracuje na živnosť, pričom živnosť im neprináša dostatok autonómie. Pracovný čas opatrovateliek sa totiž odvíja od potrieb klienta. Voľno môžu mať napríklad po obede, keď si klient ide ľahnúť.
Garancia minimálnej mzdy neplatí
Problémom je podľa výskumnej správy aj odmena za opatrovateľskú činnosť. Podľa dát Štatistického úradu SR za rok 2016 bol čistý mesačný zárobok slovenských opatrovateliek v Rakúsku na úrovni 840 eur, čo je okolo 30 % priemernej čistej mzdy v Rakúsku.
"To, samozrejme, vyvoláva otázky ohľadom práva na spravodlivé odmeňovanie. Podľa platnej európskej legislatívy by čistá priemerná mzda nemala spadnúť pod 60 % priemernej čistej mzdy krajiny, kde osoba svoju zárobkovú činnosť vykonáva," vysvetlila Országhová. Keďže však väčšina opatrovateliek pracuje na živnosť, neplatí pre ne ani garancia minimálnej mzdy.
Kudziová dodala, že k zlepšeniu situácie opatrovateliek by pomohli jasnejšie pravidlá pre agentúry, ktoré im sprostredkúvajú prácu a takisto aj lepšia informovať samotných opatrovateliek. Na otázku o tom, ako vnímajú slovenské opatrovateľky situáciu so sprísňovaním pravidiel pre pendlerov na hraniciach SR v súvislosti s delta variantom nového koronavírusu odpovedala, že verí, že opatrovateľky dostanú výnimku. Opatrovateľky sa totiž okrem klienta s nikým nestretávajú a sú zatvorené v domácnosti.