Na výskum o transgender športovcoch nie sú peniaze, zákony sa tvoria podľa pocitov
Na Olympijských hrách v Tokiu bude prvýkrát súťažiť transrodová športovkyňa. Ešte v roku 2013 súťažila vo vzpieraní ako muž. Jej súperky tvrdia, že to voči nim nie je fér. Na športové výkony z pohľadu hormónov sme sa pozreli s vedcom a výskumníkom z Fakulty telesnej výchovy a športu UK docentom Milanom Sedliakom.
Testy od druhej svetovej vojny
Otázku transrodových športovcov rieši Olympijský výbor už dlhé roky. "Už po druhej svetovej vojnde sa začali robiť sex testy, bolo tam podozrenie, že niektoré atlétky zo sovietskeho zväzu alebo aj z východného bloku nie sú ženy," vysvetľuje Sedliak s tým, že začiatky boli pre športovkyne skutočne dehonestujúce. "Museli sa napríklad nahé predvádzať pred nejakou komisiou," opisuje Sedliak.
Neskôr boli metódy vedeckejšie, v 60. rokoch sa prešlo na chromozómové testy. Aj vyspelejšie metódy sa ukázali ako nepresné, ak ide o niektoré diagnózy či poruchy. "Stále sme akoby na začiatku toho celého," priznáva vedec.
Pri rozlišovaní mužov a žien ide podľa Sedliaka o hormóny, a to najmä o steroidné hormóny. Existuje pritom množstvo rôznych porúch na úrovni chromozómov či génov.
Anabolický doping
Z hľadiska hormónov je zaujímavé sledovať športovcov, ktorí využívajú anabolický doping. Pri testosterónových kúrach sa mení charakter ich svalov, resp. svalových buniek, ktoré ostávajú zmenené aj po skončení takejto kúry. Táto zmena je podľa Sedliaka doživotná.
Sedliak si myslí, že podobné je to aj v prípade transgender športovcov, "ktorí si prešli pubertou a trénovali nejaké obdobie ako muži. Jednoducho, tá svalová hmota je iná," konštatuje vedec. Hladiny hormónov môžu byť rôzne, tie mužské klesnú, ženské sa zvýšia, ale svalová bunka je zmenená doživotne.
Určenie pravidiel
Látky, ktoré sa užívajú ako povolený doping, podľa Sedliaka nemajú veľký účinok. Medzi zakázané dopingové látky patria aj steroidné hormóny. "V ženskej kulturistike, keď to začnú brať, tak sú to ženy, po niekoľkých rokoch to už nie sú ženy," hovorí Sedliak. Užívanie takýchto prípravkov sa dá rozpoznať ako u mužov, tak aj u žien.
Pre lepšie pochopenie transrodových športovcov a určenie pravidiel v súťažiach by pomohol lepší výskum, podľa Sedliaka však nie je ľahké získať na takéto výskumy peniaze, keďže grantové agentúry ich nerady podporujú. Výsledkom je, že odborníkom chýbajú dáta a ľudia, ktorí tvoria legislatívu, sa "rozhodujú na základe pocitov", opisuje Sedliak. Do takejto diskusie potom vstupujú skôr ľudské práva, než fyziológia, "čo nie je zlé, ale niekedy to proste nie je fér," vysvetľuje vedec.