Rúška sťažujú deťom rozpoznávať emócie, ukázala talianska štúdia
Deti vo veku od troch do piatich rokov majú problém s rozpoznávaním emócií u ľudí, ktorých tváre sú prekryté rúškami. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej minulý mesiac vo vedeckom časopise Frontiers in Psychology.
Tím vedcov z Talianskeho technologického inštitútu (IIT- Istituto Italiano di Tecnologia) pod vedením Monici Goriovej vo svojej štúdii upozorňuje, že nosenie rúšok v rámci prevencie spojenej s ochorením COVID-19 môže ovplyvniť správny vývoj schopností detí v oblasti učenia sa sociálnej interakcii.
Vedci pripravili kvíz obsahujúci obrázky ľudí s rúškami alebo bez nich a na počítači, tablete alebo smartfóne ich ukázali 119 jednotlivcom. Medzi nimi bolo 31 detí vo veku od troch do piatich rokov, 49 detí vo veku od šesť do osem rokov a 39 dospelých vo veku od 18 rokov do 30 rokov. Títo dobrovoľníci sa mali následne, buď sami alebo v prípade najmladších účastníkov s pomocou rodičov, pokúsiť rozpoznať výrazy tváre ľudí s rúškami alebo bez nich. Tieto tváre vyjadrovali rôzne emócie, ako je šťastie, smútok, strach a hnev.
Ťažkosti pri interpretácii emócií
Výsledky ukázali, že deti vo veku od troch do piatich rokov boli u ľudí s rúškami schopné rozpoznať výrazy ich tváre vyjadrujúcej šťastie a smútok iba v 40 percentách prípadov. U detí vo veku od 6 do 8 rokov to bolo 55 až 65 percent a u dospelých 70 až 80 percent. Vo všeobecnosti však pri obrázkoch ľudí s rúškami vykazovali všetky vekové skupiny určitú mieru ťažkostí pri interpretácii ich emócií. Pri zvyšných dvoch emóciách boli výsledky lepšie, no najväčšie problémy s ich rozpoznávaním mali opäť predškoláci.
Výskumníci z IIT svojou štúdiou nadviazali na spoločný dokument Svetovej zdravotníckej organizácie a Detského fondu OSN (UNICEF), ktoré vo svojom manuáli určenom pre politikov a úrady zaoberajúcom sa týmto preventívnym opatrením v kontexte koronavírusovej pandémie neodporúčajú nosenie rúšok pri kontakte s deťmi v predškolskom veku. V prípade starších detí navyše WHO odporúča starostlivo zvážiť prínosy nosenia rúšok v porovnaní s ich možnými rizikami, ktoré by mohli zahŕňať sociálne a psychologické problémy a ťažkosti s komunikáciou a učením.
Detský mozog je vysoko flexibilný
V súvislosti s týmito odporúčaniami sa tak experti z IIT po prvýkrát venovali výskumu zameranému na predškolákov. U tejto vekovej skupiny síce nosenie rúšok nie je povinné, no deti sa s ich nosením stretávajú v rôznych každodenných situáciách. "Experiment sa uskutočnil v prvých fázach pandémie roku 2020, v čase, keď boli rúška pre všetkých niečím novým. Detský mozog je ale vysoko flexibilný a v súčasnosti vykonávame testy, aby sme zistili, či už deti dokážu emóciám porozumieť lepšie alebo nie," uviedla Goriová.
