Nápady pre krásu či lepší lov? Influencerov pozná aj zvieracia ríša
Priatelia aj príbuzní sa zhodnú, že Julia mala štýl. Keď si táto 18-ročná šimpanzia samica z ničoho nič začala do jedného alebo oboch uší zastrkávať dlhé, tvrdé steblá trávy, a potom sa s týmto doplnkom prechádzala celý deň, ostatné šimpanzy z prírodnej rezervácie Chimfunshi v Zambii boli očarené, píše denník The New York Times.
Skúšali to znova a znova
Čoskoro to začali skúšať aj ostatní. Najskôr jej syn, potom dve najbližšie kamarátky, potom priateľ, až sa nakoniec osem šimpanzov z desaťčlennej skupiny snažilo pred zrakmi influencerky Julie - a skrytých kamier - zastrčiť si trávu do uší správnym spôsobom.
"Bolo dosť smiešne to pozorovať," povedal Edwin van Leeuwen z Antverpskej univerzity, ktorý študuje zvieraciu kultúru. "Znova a znova sa o to neúspešne pokúšali. Triasli sa po celom tele," dodal. Doktor van Leeuwen to skúsil tiež a pochopil, prečo sa trasú.
Nepríjemné, ale efektné
"Nie je to príjemný pocit, strčiť si kus trávy dosť hlboko do ucha tak, aby tam držal," povedal doktor. Ale akonáhle šimpanzy zvládli správnu techniku, často to opakovali - hrdo a takmer rituálnym spôsobom - a pohrávali sa so zastrčenými steblami trávy, aby sa uistili, že na ostatných urobili dostatočný dojem.
Julia zomrela pred viac ako dvoma rokmi, ale jej zvyk strkať si trávu do uší, ktorý sa zrodil spontánne, aby sa následne šíril jej "sociálnou sieťou", prežíva medzi ďalšími šimpanzmi. A je až nepríjemne podobný tomu, ako sa šíria rôzne módne výstrelky v ľudskom svete.
Od primátov cez veľryby až po hmyz
Toto správanie je len jedným z mnohých prekvapivých príkladov zvieracej kultúry, ktoré sa vedcom v poslednej dobe podarilo objaviť. Kultúra sa pokladala za patentovanú vlastnosť ľudských bytostí. My máme umenie, vedu, hudbu a online nakupovanie, zvieratá majú inštinkty a pevne zakorenené reakcie.
"Ak kultúru definujeme ako súhrn správania, ktoré zdieľa nejaká skupina a odovzdáva ho v rámci tejto skupiny prostredníctvom spoločenského učenia, potom zistíme, že je vo zvieracej ríši široko rozšírená," povedal Andrew Whiten, psychológ a neurológ Univerzity St. Andrews v Škótsku. "Vidíme ju od primátov po veľryby, od vtákov po ryby, a teraz ju nachádzame dokonca aj u hmyzu," dodal.
Premyslené techniky lovu
Už v roku 1980 napríklad jedna veľryba zistila, že keď silno pleskne chvostom o hladinu vody, drobné rybky sa zhluknú do pevne zovretej formácie, ktorú je oveľa jednoduchšie uloviť a prehltnúť. Táto vylepšená technika lovu sa podľa vedcov rýchlo rozšírila v známych spoločenských skupinách veľrýb a v súčasnosti týmto spôsobom loví viac ako 600 z nich.
Niektoré rozdiely v skupinách zvierat rovnakého druhu dávajú zmysel, len keď na ne pozeráme cez prizmu kultúry. Liran Samuniová z Harvardovej univerzity a jej kolegovia sledovali dve susedné skupiny šimpanzov bonobo v Kongu. Teritóriá dvoch susedných tlúp sa do značnej miery prekrývali a tlupy sa často stretávali, miešali, navzájom si preberali srsť a spoločne hľadali potravu.
S každým novoobjaveným príkladom zvieracieho dôvtipu alebo vrtochov sa ukazuje, že nadradený postoj k iným ako ľudským mysliam je hlboko pomýlený. Ako už teraz mnohí biológovia chápu, kultúra je oveľa väčšia ako my.
Všetci chceme niekam patriť
Medzi skupinami však bol jeden významný rozdiel. Raz alebo dvakrát mesačne bonobovia dopĺňajú svoju vegetariánsku stravu mäsom. A vždy, keď sa z týchto dvoch tlúp stali mäsožravce, lovili odlišný druh koristi. Jedna skupina sa zameriavala na veveričky, zatiaľ čo druhá lovila malé antilopy chocholatky.
"Bez ohľadu na to, kde sú, dokonca aj keď sú obe skupiny pohromade, zachovávajú túto preferenciu," povedala doktorka Samuniová. "Keď začne lov, držia sa šimpanzy skupinových tradícií. Jedna skupina loví chocholatky, druhá veveričky," uviedla vedkyňa.
Špecializácia na rozdielnu korisť podľa jej názoru môže slúžiť buď k zníženiu konkurencie medzi susedmi, alebo posilnenie identity skupiny. "Všetci radi patríme k nejakej skupine a tento pocit má pradávny pôvod," dodala.
