Podnikateľov už nebaví počúvať, že je špajza prázdna. Žalôb na štát bude zrejme pribúdať
Štátna pomoc na udržanie pracovných miest sa pomaly končí. Štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec hovorí, že pripravili viaceré nástroje pomoci. Podľa Daniela Krakovského z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov bola nedostatočná a nebaví ich už počúvať, že "špajza je prázdna".
Musí prísť ku kompenzácii
Oravec tvrdí, že štát pripravil viaceré nástroje pomoci. “To ale neznamená, že celá paleta je k dispozícii úplne pre všetky podnikateľské subjekty." Súhlasí s tým, že ak príde k obmedzeniu, malo by prísť aj ku kompenzáciám.
Daniel Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov súhlasí s tým, že štát má právo nejakým spôsobom obmedziť podnikanie, ale nesúhlasí s tým, aby to bolo stavané do roviny podnikateľského rizika. “Preto žiadame, aby sa štát podieľal na stratách. Podľa nášho prieskumu tie náklady, ktoré boli zo strany štátu kompenzované, tvoria asi 35 percent. Treba si uvedomiť, že sú to primárne náklady na zamestnancov, a tým pádom len podnikatelia suplovali úrady práce,” dodáva.
Prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka tvrdí, že ak je obmedzené právo na podnikanie, náklady musia byť kompenzované. “Kompenzácia v primeranej výške nie je definovaná v žiadnom zákone, ktorý tu zatiaľ absentuje, a to je kameň úrazu".
Preplácanie fixných nákladov
Podnikatelia podľa Krakovského požadujú, aby štát čiastočne preplácal fixné náklady. “To, že sme prišli o tržby je jedna vec, ale druhá vec je, že nás štát v tomto momente hodil cez palubu a nechal nás utopiť v našich dlhoch, ktoré sme vygenerovali len kvôli tomu, že sme nemohli byť otvorení,”dodal s tým, že ich nikto nezavolal na stretnutie. "Jediné, ktoré sme absolvovali, boli s ministrom hospodárstva, ktorý vyjadril pochopenie, ale nepodarilo sa nám dostať na Úrad vlády, ani ministertvo financií, aby sme sa dokázali baviť o tom, čo konkrétne potrebujeme," tvrdí.
Oravec chce vyvrátiť zdanie, že vláda nepomáha. 2,2 miliardy eur išli podľa neho na preplatenie nákladov na zamestnancov. “Druhý balík pomoci bol pre tie náklady, na ktoré podnikateľ nemal peniaze, ale štát mu pomohol odložiť ich platenie, teda platenie daní, odvodov, splátok úverov alebo lízingových splátok". Ďalšou pomocou boli podľa Oravca štátom zaručené úvery, zvýhodnené o znížené úroky v sume 1,4 miliardy eur.
“Aby sme boli pripravení na budúce pandémie, musíme použiť z toho, čo sme vyskúšali to, čo sa osvedčilo. Podľa mňa sa osvedčil Kurzarbeit a zvýhodnené úvery. Tretí pilier pomoci, ktorý by sme potrebovali, je mať univerzálnu kompenzačnú schému,” dodal.
Peniaze určené na platy zamestnancov
Krakovský argumentuje a hovorí, že najväčšie gro zo schémy je určené na platy zamestnancov, čo nerieši problémy podnikateľov. V tomto momente podľa neho už podnikatelia vyčerpali akékoľvek možnosti a prichádzajú prvé žaloby na štát. "Náš člen žaluje štát na Európskom súde pre ľudské práva o 2 milióny eur. Veríme, že žalôb bude pribúdať."
Krakovský dúfa, že niekto vo vláde "dostane rozum a príde k tomu, že si ich zavolá a sadnú si spolu za jeden stôl", aby sa dokázali dohodnúť na nejakom kompromise. V opačnom prípade budú musieť pristupovať k súdnym sporom.
