Klimatické zmeny môžu mať vplyv nielen na život na Zemi, ale aj na vesmír
Rastúca hladina oxidu uhličitého v atmosfére môže mať značný vplyv nielen na život na Zemi, ale aj na životnosť a množstvo vesmírneho odpadu na našej obežnej dráhe. Vyplýva to zo štúdie odprezentovanej na aprílovej Európskej konferencii o vesmírnom odpade.
Odborníci sú znepokojení
Ako priblížil americký denník The New York Times, zemská atmosféra prirodzene "ťahá" kozmický odpad smerom dole, kde zhorí v nižšej, hustejšej vrstve atmosféry. Tento kolobeh, ktorým sa naša obežná dráha priebežne zbavuje pozostatkov nefunkčných satelitov a vyhorených stupňov nosných rakiet, je však podľa štúdie ohrozený klimatickými zmenami.
Rastúca hladina oxidu uhličitého v atmosfére znižuje jej hustotu, čo môže narušiť prirodzený proces klesania a následného zhorenia kozmického odpadu. Tento problém je podľa autorov štúdie horší, ako sa doteraz predpokladalo - v najhoršom prípade môže byť na obežnej dráhe do roku 2100 až 50-násobne viac odpadu, ako v súčasnosti. "Tieto čísla nás prekvapili," povedal odborník na vesmírny odpad zo Southamptonskej univerzity v Británií a spoluautor predmetnej štúdie Hugh Lewis. "Toto je skutočne dôvod byť znepokojený," dodal.
Na obežnej dráhe Zeme
Kolízie medzi molekulami vzduchu a odpadom vytvárajú tzv. odpor prostredia, ktorý objekty spomaľuje, čo časom spôsobí ich pád do nižšej atmosféry. Ako píše The New York Times, objekty nachádzajúce sa na obežnej dráhe nižšie ako 482 kilometrov nad zemou pomaly klesajú a do desiatich rokov zhoria.
Molekuly oxidu uhličitého v nižších vrstvách atmosféry absorbujú a vypúšťajú teplo vo forme infračerveného žiarenia, ktoré potom zachytáva hustá atmosféra. V nadmorskej výške nad 97 kilometrov, kde je atmosféra redšia, to však funguje naopak. Tento únik tepla spôsobuje zníženie objemu atmosféry, a tým aj jej hustotu.
Od roku 2000 stratila vrstva atmosféry 402 kilometrov nad Zemou 21 percent svojej hustoty, uviedol hlavný autor štúdie Matthew Brown, taktiež z Southamptonskej univerzity. V najhoršom prípade by táto vrstva atmosféry mohla stratiť do roku 2100 až 80 percent svojej hustoty. Avšak i v najlepšom prípade - ak sa hladina oxidu uhličitého v atmosfére zníži -, hrozí podľa Browna desať až 20-násobný nárast odpadu v atmosfére.
Aké môžu byť dôsledky?
Tieto zistenia môžu mať dôsledky pre regulačné orgány, ako aj satelitných prevádzkovateľov, najmä však pre americké spoločnosti SpaceX a Amazon. Tie chcú vybudovať na obežnej dráhe rozsiahle konštelácie tisícov satelitov, ktoré by mali poskytovať užívateľom na Zemi vysokorýchlostné pripojenie k internetu.
Experti už roky varujú pred zvyšujúcim sa rizikom, ktoré predstavuje vesmírny odpad produkovaný kozmickými loďami a družicami. Okolo Zeme v súčasnosti krúži vo výške 400 kilometrov viac ako 2500 objektov väčších ako desať centimetrov. Výskumná spoločnosť Euroconsult odhaduje, že počas nasledujúceho desaťročia bude každý rok vypustených 990 satelitov. Vesmírny odpad sa pohybuje rýchlosťou 35.900 kilometrov za hodinu a jeho zrážka s iným objektom môže spôsobiť značné škody.
