Zapojte ich do upratovania: Pre deti by poriadok nemal byť odmenou ani trestom
Deti a upratovanie – večný problém rodičov, česť výnimkám. Ak ste už dosiahli aspoň to, že v detskej izbe to nevyzerá ako po výbuchu, na rade je ďalší krok. Zapojiť ratolesti do bežných domácich prác. Poradíme vám, ako na to nenásilnou, no za to účinnou formou.
Deti treba k poriadku viesť už od mala. Podľa odborníkov by ste mali začať už okolo štvrtého roku, no nie je neskoro ani v prípade, že máte doma starších potomkov. Deti vedené k poriadku sú v dospelosti oveľa samostatnejšie a zodpovednejšie, takže je to investícia nie len do súčasnosti, ale i do budúcnosti.
Upratovanie podľa veku
Predškoláci by upratovanie mali spoznávať cez hračky, ktoré po hre sami dajú na miesto. Urobte si z tejto činnosti každovečerný rituál.
Školopovinné deti by ste mali zapájať aj mimo ich izby. Vysávanie, utieranie prachu či drobná pomoc v kuchyni nie je nič, čo by nezvládli. Opäť pomôže rutina, napríklad spoločné upratovanie vždy v sobotu. Ísť deťom príkladom je totiž základ. Ak ich chcete poriadkumilovnosti naučiť prirodzenou a nenásilnou formou, mali by to vidieť aj u rodičov.
Pri starších potomkoch funguje, ak im dáte zodpovednosť, a to v podobe činnosti, ktorú budú mať na starosti výlučne oni. Môže to byť vynášanie smetí, alebo vyvešanie bielizne.
Ani odmena, ani trest
Nerobte rozdiely v pohlaví, či už máte dcéru alebo syna, základom upratovania je vhodné naučiť všetky deti. Veľmi zaváži aj to, akú im dáte spätnú väzbu. Ak s domácimi prácami len začínate, dajte malým pomocníkom uznanie. Výchovné reči „takto sa to nerobí, urob to poriadne“ nie sú vôbec motivačné a mohli by dieťa odradiť už v začiatkoch, a to bez ohľadu na vek. Iste, starší potomkovia znesú aj trochu kritiky, ale konštruktívnou formou. Radšej trpezlivo vysvetlite, prečo to neurobili ideálne a ako by to mohli nabudúce napraviť.
S motiváciou to ale nepreháňajte natoľko, že by ste dcére či synovi sľúbili za odmenu peniaze alebo hračku. Upratovanie, najmä sám po sebe, je povinnosť, nie nástroj na vydieranie. Vy rovnako za domáce práce nedostávate odmenu, naopak, väčšinou sa vám nikto ani nepoďakuje.
Platí to aj opačne, ak nie je za poriadok odmena, nemal by to byť ani trest. Vyvoláte tým len nechuť do budúcna, a to nechcete. Plus, nejde až o také vážne potrestanie, takže by vaši potomkovia mohli v pohode robiť neplechu, pretože ich nečaká nič hrozné, len upratovanie.
Na záver si pripravte pevné nervy a ruku. Ste to totiž vy, kto musí byť dôsledný. Ak sa dohodnete, že má dieťa za úlohu každý deň spratať po večeri zo stola riad do umývačky, musíte na tom trvať a nepoľaviť. Opäť si spomeňte na seba, ani vám sa vždy nechce, ale urobíte to. Takže výhovorky od ratolestí neplatia.
Ak s domácimi prácami len začínate, dajte malým pomocníkom uznanie. Výchovné reči „takto sa to nerobí, urob to poriadne“ nie sú vôbec motiváciou.
