Dáta prekvapili. Z domu pracovalo počas pandémie minimum Slovákov
Dáta z Eurostatu prekvapili. Napriek predstave, že pre pandémiu trávi svoj pracovný čas doma značná časť slovenskej populácie, sa ukázalo, že vlani sa home office dotkol len 11,6 % zamestnaných Slovákov. Vyplýva to z analýzy Evy Sadovskej z Wood & Company.
Viac žien než mužov
V roku 2019, teda pred pandémiou, pracovalo z domu pravidelne alebo občas 9,5 % pracujúcich Slovákov. Rok pandémie teda priniesol iba nebadané zvýšenie o 2,1 percentuálneho bodu, pričom home office sa o niečo viac týkal Sloveniek (12,8 %) než Slovákov (10,5 %).
"V rámci EÚ tak patríme aj naďalej medzi krajiny s najnižším podielom pracujúcich z domu," podotkla Sadovská s tým, že na opačnom konci rebríčka krajín sú Luxembursko (pravidelne alebo občas tu pracuje z domu 47,5 % ľudí) a Holandsko (40,1 %). Nasledujú severské krajiny ako Fínsko, Dánsko a Švédsko spolu s Belgickom a Írskom. "V nich sa počet zamestnaných občas alebo pravidelne vykonávajúcich prácu z domu pohybuje v rozpätí 32 až 39 %," vyčíslila analytička.
Horšie je na tom Bulharsko a Rumunsko
Naopak, horšie než Slovensko sú na tom krajiny ako Bulharsko a Rumunsko, kde tento ukazovateľ dosahoval vlani úroveň tri percentá. "V EÚ sa v priemere home office vlani týkal 21 % pracujúcich ľudí. Pred vypuknutím pandémie, teda v roku 2019, to bolo 14,4 % zamestnaných Európanov," porovnala Sadovská.
Analytička pripomenula, že pre väčšinu pracujúcich Slovákov je home office iba fikciou. Pracovné miesta, pri ktorých možno pracovať aj z domu, tvoria na Slovensku len 29-percentný podiel. Je to najmenší podiel v rámci európskych ekonomík.
Na druhej strane Sadovská vyzdvihla, že home office nemusí byť z dlhodobého hľadiska až taký ideálny. Vyznačuje sa nižšou kreativitou zamestnancov, nižšou mierou zdieľania nápadov či riešenia problémov. Sprevádza ho aj nižšia spolupatričnosť k firme a značke, oslabený tímový duch a menej flexibilná spolupráca s klientmi.
