Pandemickej katastrofe sa dalo zabrániť. Odborníci povedali, čo malo byť inak
Katastrofickému rozsahu pandémie koronavírusu sa dalo zabrániť, medzinárodné spoločenstvo však konalo neskoro a nekoordinovane, uviedol nezávislý výbor pre pripravenosť a reakciu na pandémiu, ktorý cituje agentúra AFP.
Milióny obetí a ekonomická devastácia
Množstvo zlých rozhodnutí zo strany jednotlivých krajín a medzinárodných organizácií je podľa zistení výboru zodpovedné za vyše 3,3 milióna obetí a globálnu ekonomickú devastáciu, ktorú pandémia vyvolala. Inštitúcie "nedokázali ochrániť ľudí" a svetoví lídri, ktorí popierali vážnosť situácie, podkopávali dôveru verejnosti v zdravotníctvo, píše IPPPR vo svojej konečnej správe.
Medzinárodné spoločenstvo podľa výboru príliš pomaly reagovalo na prvé ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan, kde sa vírus začal šíriť koncom roka 2019. Krajiny sveta však v prvej fáze prakticky ignorovali správy o epidémii vo Wu-chane a február 2020, keď bolo možné ešte podniknúť potrebné opatrenia, bol preto podľa IPPPR "strateným mesiacom".
Výbor okrem hodnotenia reakcie krajín na pandémiu odporučil aj ďalší postup - aby najbohatšie krajiny darovali tým najchudobnejším miliardu dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Výboru predsedala bývalá premiérka Nového Zélandu Helen Clarková a exprezidentka Libérie a laureátka Nobelovej ceny za mier Ellen Johnsonová Sirleafová.
"Situácii, v ktorej sa dnes nachádzame, sa dalo zabrániť," povedala Sirleafová novinárom. "Je výsledkom nespočetného množstva zlyhaní, nedostatkov a oneskorených krokov, čo sa týka prevencie a reakcie," dodala.
Krajiny v prvej fáze prakticky ignorovali správy o epidémii vo Wu-chane.
Toxický koktejl
"Zlé strategické rozhodnutia, neochota riešiť nerovnosti a nekoordinovaný systém vytvorili toxický koktejl, ktorý umožnil, aby sa pandémia zmenila na katastrofálnu krízu," pokračovala Sirleafová. O vypracovanie tejto správy požiadali členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie vlani v máji. Výbor však nešetril kritikou ani na adresu samotnej WHO, ktorá podľa neho mohla vyhlásiť situáciu za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu už 22. januára 2020, teda o osem dní skôr.
Výbor ďalej pripomenul, že slovo pandémia začala WHO používať až v marci 2020. Ak by WHO vyhlásila stav PHEIC skôr, a ak by krajiny konali už vo februári 2020, priebeh pandémie mohol byť miernejší, zhrnula Clarková.
Darovanie vakcín chudobnejším
Výbor vo svojej správe odporučil, aby krajiny z vysokou mierou zaočkovanosti darovali 92 najchudobnejším krajinám v programe Covax do 1. septembra najmenej miliardu proticovidových vakcín a viac ako dve miliardy do polovice roka 2022. Krajiny skupiny G20 by mali podľa IPPPR financovať celosvetový boj proti pandémii sumou 15 miliárd eur, pričom krajiny G7 by mali poskytnúť až 60 percent z tejto sumy.
Svetová obchodná organizácia by spolu s WHO mala zaručiť, aby sa výrobcovia vakcín do troch mesiacov dobrovoľne podelili o znalosti potrebné pre výrobu očkovacích látok, pokračuje výbor. V opačnom prípade by malo dôjsť k okamžitému pozastaveniu ochrany patentov farmaceutických firiem na vakcíny, uvádza sa v správe.
Výbor taktiež odporúča krajinám G20 vytvoriť medzinárodnú agentúru, ktorá by bola schopná ročne minúť päť až desať miliárd dolárov na pripravenosť proti budúcim zdravotným krízam. Zároveň by disponovala 50 až 100 miliardami dolárov, ktoré by bolo možné použiť v prípade vypuknutia ďalšej podobnej krízovej situácie. "Niekoľkomiliardová investícia do pripravenosti nám v konečnom dôsledku v budúcnosti ušetrí bilióny, ako to jasne ukázala súčasná pandémia," vysvetlila Clarková.
Výbor nešetril kritikou ani na adresu samotnej WHO, ktorá podľa neho mohla vyhlásiť situáciu za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu o osem dní skôr.
