Busta Ďurčanského v Rajci je legálna
Ferdinand Ďurčanský bol za zradu a kolaborantstvo odsúdený k trestu smrti, potvrdila to žilinská okresná i krajská prokuratúra po preskúmaní zákonnosti osadenia busty Ďurčanského na námestí v Rajci.
Avšak na Slovensku chýba zákon o umiestňovaní pamätných tabúľ či sôch na verejných priestranstvách, a preto prokuratúra proti vystavenej buste nemôže zakročiť. „Platný právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje podmienky umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší, alebo iných umeleckých diel obcou na verejných priestranstvách. Vzhľadom na absenciu zákonnej právnej úpravy prokuratúra v súčasnosti nemôže v danej veci reagovať na zistené skutočnosti formou prokurátorského opatrenia, teda podaním upozornenia alebo protestu prokurátora na porušovanie zákona Mestom Rajec,“ uvádza sa vo vyjadrení prokuratúry, ktorú agentúre SITA poskytol Matej Smorada z Hnutia HUMAN.
Okresná a Krajská prokuratúra v Žiline chcú preto prostredníctvom nadriadenej prokuratúry iniciovať zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky tak, aby v budúcnosti upravoval podmienky umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší alebo iných umeleckých diel zákon. „Tým bude zabezpečená možnosť odstraňovať protiprávnu ľubovôľu predstaviteľov obcí v tomto smere.“
Podľa žilinskej prokuratúry je v budúcnosti potrebné, aby orgány územnej samosprávy pri výbere historických osobností, ktoré budú pripomínané na verejných priestranstvách obce, mimoriadne citlivo zvažovali všetky historické súvislosti. V spojení s bustou Ďurčanského v Rajci zdôrazňuje, že Slovenská republika je ako demokratický štát budovaná na princípoch plného rešpektovania ľudských práv a chovania úcty k obetiam druhej svetovej vojny. „Je neakceptovateľné, aby sa na území Slovenskej republiky budovali pamätníky osobám, ktorých historická spojitosť zo zavinením hrôz druhej svetovej vojny je prinajmenšom sporná,“ uvádza vo vyjadrení.
Bustu Ďurčanského na Námestí SNP v Rajci odhalili v júni. Na podnet Hnutia HUMAN začala polícia aj trestné stíhanie vo veci prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. V auguste polícia vyšetrovanie zastavila. Svoj nesúhlas a žiadosť o odstránenie sochy už rajeckej radnici adresoval zväz židovských náboženských obcí, zväz protifašistických bojovníkov, občianske združenie Tilia, hnutie HUMAN i obyvatelia Rajca.
Podľa rajeckého primátora Jána Rybárika pri schvaľovaní busty v minulom volebnom období vychádzali z materiálov konferencie o Ďurčanskom, ktorú v roku 1996 pripravila Matica slovenská v Rajci. Primátor Rybárik povedal, že na informácie, ktoré má, sa snaží pozerať objektívne. A myslí si, že Ďurčanský môže mať v Rajci osadenú bustu, pretože bol Rajčan a na jeho osobe vidí viac pozitív ako negatív. Výroba busty aj s montážou stála 14-tisíc eur a podľa primátora bola financovaná z mestského rozpočtu.
Podľa viacerých historikov bol Ferdinand Ďurčanský iniciátorom protižidovskej politiky, ktorého Národný súd v roku 1947 odsúdil na trest smrti. Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. K zmene tohto rozsudku, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nikdy nedošlo.