Ivan Mikloš: Inflácia bude rásť. Otázne je o koľko

8.5.2021 09:00

Ako sme na zvyšovanie inflácie pripravení? Mali by sme zmeniť svoje finančné návyky a začať byť viac finančne aktívni? Je inflácia oprávnene strašiakom sporiteľov a investorov? Krátka odpoveď znie, áno. Inflácia predstavuje prah, ktorý musia investori prekonať, aby ich peniaze začali reálne zarábať. Je však takáto dilema aktuálna aj dnes?

Ivan Mikloš: Inflácia bude rásť. Otázne je o koľko
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Covid-19 znížil rast cien, pretože priniesol pokles dopytu spotrebiteľov. Rast cien v eurozóne sa tak preklopil do záporu. Inflácia na Slovensku v prvých dvoch mesiacoch tohto roka preto predstavovala len 0,8 percenta, čo je najmenej za posledné tri roky. Situácia sa však začína obracať. Podľa ekonómov začínajú inflačné očakávania rásť. Vytúžený koniec pandémie sa totiž dostal na dosah. Zaočkovaných je čoraz viac ľudí. Spotrebitelia tak budú môcť opäť zavítať do obchodov. Ich vyšší dopyt oživí rast cien.

Inflácia okolo 2 percent neškodí

Treba rozlišovať medzi rozvinutými krajinami, kam už patríme aj my a menej rozvinutými krajinami, kde môže byť nestabilnejšia mena. Na Slovensku je takéto riziko menšie, keďže sme súčasťou eurozóny. Prebiehajú však diskusie o tom, aká bude miera zvýšenia inflácie, pretože bola recesia a dopyt bol nižší. Dá sa očakávať, že inflácia vzrastie. Kľúčová otázka či ten rast bude iba 2 – 2,5% alebo bude vyššia,” povedal v relácii Investujeme na TA3 bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý dodal to, že inflácia okolo 2% ekonomike v zásade neškodí.

Michal Lehuta z VÚB banky očakáva, že rast cien zrejme prekoná v niektorých mesiacoch 2%. „Po oživení sa dá očakávať, že zdražejú pohonné látky a vidíme aj rast cien mnohých agrokomodít a napríklad aj ocele či rast prepravných nákladov z Ázie. To všetko sa môže pretaviť do rastu cien,” hovorí Lehuta a dodáva, že do konca roka sa dá očakávať výraznejší rast cien potravín.

Treba čakať zvýšenie cien

Ekonómovia sa navyše boja, že nové peniaze, ktoré do ekonomík vháňajú centrálne banky a po novom už aj vlády, ešte viac umocní tlak na rast cien. Z najnovších komentárov centrálnych bánk vypadla cieľová hranica inflácie vo výške dvoch percent.

"Prudký nárast spotrebiteľských výdavkov po znovuotvorení ekonomiky spoločne s nedostatočnou ponukou zrejme spôsobia v tomto roku zvýšenie cien" - očakáva to šéf americkej centrálnej banky Fed Jerome Powell. To, ako rýchlo začnú rásť ceny, určí podľa neho úspešnosť očkovania. Plné zotavenie ekonomicky bude totiž možné až po úplnom zvládnutí epidémie. "Tento a budúci rok je očkovacia politika aj ekonomickou politikou," dodáva šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgieva.

Rastie aj inflácia v eurozóne. V marci sa zvýšila na 1,3 percenta, čo je najviac za posledný rok. V druhej polovici minulého roka pritom bol rast cien záporný. Ešte vo februári sa miera inflácie pohybovala na úrovni 0,9 percenta. Experti predpokladajú, že zdražovanie bude pokračovať aj v dôsledku toho, že porovnávacia základňa minulého roka je nízka. V niektorých krajinách pritom už teraz dochádza k dramatickému rastu cien. V Rusku je to napríklad 5,8 percenta, v Maďarsku 3,7 percenta a v Turecku dokonca 17 percent. Vyššia inflácia vytvorí tlak na výkonnosť finančných investícií. Ich výnos musí prekonať vyšší prah, za ktorým sa ocitnú investori v čiernych číslach.

Šetriť by mali Slováci inak

Slováci sú pritom na zvyšovanie inflácie veľmi zle pripravení. Až 70 percent ich majetku majú na bankových účtoch. Konkrétne to znamená, že v bankách majú takmer 42 mld. eur. Ich úročenie však predstavuje v priemere len 0,16 percenta. Pri dvojpercentnej inflácii, ktorá môže byť čoskoro realitou, to bude znamenať reálnu stratu hodnoty úspor ročne o 1,8 percenta. Jedinou ochranou proti inflácii sú investície. Dosahujú totiž rádovo vyššie výnosy ako vklady v bankách. Slováci preto musia zmeniť svoje finančné návyky a začať byť viac investične aktívni.

Ak majú dostatočnú finančnú rezervu na preklenutie základných problémov, tak by zvyšné peniaze nemali mať uložené na bežnom alebo sporiacom účte v banke. Časť úspor by mali presunúť do viac rastových aktív,” hovorí Michal Lehuta. Súhlasí s ním aj Ivan Mikloš, ktorý upozorňuje na to, že pri investovaní do akcií môže hroziť krátkodobý pokles. „Dá sa predpokladať, že to bude dočasný pokles. Z dlhodobého hľadiska bude dočasný pokles vykorigovaný,” dodáva Mikloš.

Viac o tom ako investovať finančné prostriedky sa dozviete vo videu.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok