Motivácia kajúcnikov je silná. Majú prečo si vymýšľať, upozorňuje sudca
Kajúcnici, ktorí usvedčujú veľké ryby z vysokej politiky či biznisu, postupne podpisujú dohody o vine a treste. Z káuz, kde im hrozilo ťažké väzenie, vyviazli vďaka ochote spolupracovať so symbolickými trestami. Tí, ktorých udávali, sú stále za mrežami kolúznej väzby. O kajúcnikoch a hodnote ich výpovedí sme v Tak takto?! na TA3 hovorili so sudcom Petrom Šamkom.
Kajúcnik nie je obyčajný svedok
Kajúcnici majú veľmi silnú motiváciu spolupracovať s políciou, keďže majú možnosť si trest znížiť či dokonca vyviaznuť s podmienkou. "Kajúcnik nie je obyčajný objektívny svedok, ktorý ide po ulici a náhodou uvidí, že sa pácha trestná činnosť a nemá dôvod si vymýšľať. Kajúcnik je páchateľ, sám sa priznáva k trestnej činnosti," vysvetlil sudca.
Aby sa kajúcnik stal kajúcnikom, musí niekoho usvedčiť a je veľký predpoklad, že to nerobí nezištne, upozorňuje Šamko. Zdôrazňuje, že prvotnou motiváciou kajúcnika je zachrániť si kožu. V jeho situácii, keď už priznanie nestačí, vedie k získaniu benefitov a zmierneniu trestu iná cesta. Za týchto okolností je možné, že usvedčenie bude pravdivé, ale možné je aj to, že bude sčasti pravdivé alebo absolútne vymyslené. Motiváciou pre kajúcnika môže byť aj vybavovanie účtov, upozorňuje Šamko.
"Kajúcnik má prečo si vymýšľať, má prečo klamať a treba to brať do úvahy, nedá sa vychádzať len z toho, čo povie," hovorí sudca s tým, že takúto výpoveď je potrebné overovať, dokumentovať a konfrontovať s ďalšími dôkazmi. Výpoveď kajúcnika by mala byť sama o sebe použitá len vo výnimočných prípadoch.
Svedectvo z druhej ruky
Podnikateľ Michal Suchoba, ktorého obvinili v kauze Mýtnik, tvrdí, že počul o tom, ako oligarcha Jozef Brhel uplácal bývalého ministra financií Petra Kažimíra. Je takéto svedectvo relevantné? Podľa sudcu bolo svedectvo z druhej ruky ešte pred pár rokmi "úplne nezaujímavé". Keď kajúcnik hovoril o tom, čo mu niekto povedal, nebralo sa to do úvahy.
"Svedectvo z druhej ruky by malo byť absolútne neprijateľné. Môžte ho overovať, ale nie je možné na ňom založiť odsúdenie," upozorňuje Šamko. Príznáva však, že s takýmito svedectvami sa už začalo pracovať. "Bol som z toho prekvapený, za mojej éry (v čase, keď bol Šamko prokurátorom) to vôbec nebolo možné," povedal sudca. "Toto je podľa mňa chyba orgánov činných v trestnom konaní, že vôbec pripúšťajú, aby si kajúcnik staval svoje benefity na tom, že bude rozprávať veci, ktoré má z počutia," vyjadril sa sudca. S tým, že by došlo k odsúdeniu človeka len na základe svedectva z počutia, sa však Šamko nikdy nestretol.
Celú reláciu Tak takto?! si pozrite tu:
Aby sa kajúcnik stal kajúcnikom, musí niekoho usvedčiť a je veľký predpoklad, že to nerobí nezištne.
