Päť dôvodov, prečo Afrika zvládla začiatok pandémie lepšie ako iní

"Podiel smrteľných prípadov na Covid-19 v Afrike je nižší ako vo svete, čo naznačuje, že dôsledky boli u Afričanov menej závažné," uvádza štúdia Partnership for Evidence-based Response to Covid-19, ktorá združuje niekoľko súkromných a verejných organizácií. Nízka miera testovania však podkopáva výsledky štúdie, nič ale nenasvedčuje tomu, že by v štatistikách chýbali veľké počty obetí, povedal doktor John Nkengasong, šéf Afrického centra pre kontrolu chorôb a prevenciu.

Aké sú teda dôvody, že Afrika mala na začiatku pandémie relatívne malo obetí?

• Rýchla reakcia
• Verejná podpora
• Mladá populácia a málo domovov seniorov
• Priaznivé podnebie
• Dobré komunitné zdravotnícke systémy

Rýchla reakcia

Prvý prípad bol na kontinente potvrdený v Egypte 14. februára 2020. Boli vtedy obavy, že nový vírus by mohol rýchlo zahltiť veľmi krehký zdravotnícky systém. Väčšina afrických vlád od začiatku prijala drastické opatrenia, aby sa pokúsila spomaliť šírenie vírusu. Rýchlo zaviedli hygienické opatrenia ako obmedzenie potriasania rúk, časté umývanie rúk, rozostupy a nosenie rúšok.

Niektoré krajiny, ako napríklad Lesotho, konali dokonca predtým, ako zaznamenali prvý prípad. Vyhlásili mimoriadnu situáciu a 18. marca 2020 zatvorili školy a o desať dní neskôr zhodne s mnohými ďalšími štátmi južnej Afriky vstúpili do trojtýždňového lockdownu.

Verejná podpora

V prieskume, ktorý v auguste uskutočnil PERC v 18 krajinách, bola verejná podpora protipandemických opatrení vysoká -  85 % z respodentov povedalo, že rúška v predchádzajúcom týždni nosili. „Vďaka prísnym opatreniam v oblasti verejného zdravia a sociálnym opatreniam boli členské štáty Africkej únie schopné ovládnuť vírus medzi marcom a májom,“ uvádzalo sa vo výsledkoch prieskumu s tým, že "menšie uvoľnenie obmedzení v júni a júli sa zhodovalo s nárastom zaznamenaných prípadov naprieč kontinentom." Odvtedy bol pozoruhodný pokles potvrdených prípadov a obetí na približne polovici kontinentu, čo má možno súvis s koncom zimy na južnej pologuli.

So zavedením opatrení prišli aj obrovské náklady. Juhoafrická republika, ktorá zaviedla jeden z najprísnejších lockdownov na svete, stratila počas prvej polovice roka 2,2 milióna pracovných miest. Čoraz viac krajín bolo nútených znovu otvoriť ich ekonomiky, hoci počty prípadov boli vyššie, ako keď sa uzavreli.

Mladá populácia a málo domovov seniorov

Vek vo väčšine afrických krajín tiež zohráva úlohu v boji s covidom. Vo všeobecnosti, mnohí z tých, ktorí zomreli, mali viac ako 80 rokov, hoci Afrika je podľa dát Organizácie spojených národov domovom svetovo najmladšej populácie s premierným vekom 19 rokov. "Pandémia z veľkej časti zasiahla mladšie vekové skupiny... okolo 91 % prípadov infekcie Covid-19 v sub-saharskej Afrike sú ľudia pod 60 rokov a vyše 80 % sú asymptomatickí," uviedla vtedy Svetová zdravotnícka organizácia. "V Afrike máme asi 3 % populácie s vekom nad 65 rokov," povedal riaditeľ africkej pobočky WHO doktor Matshidiso Moeti.

Pre porovnanie, Európa, Severná Amerika a bohatšie ázijské štáty majú starších obyvateľov. "Jedným z dôležitých faktorov v západných krajinách je, že postarší občania žili v domovoch, a tie sa potom stali miestami, kde dochádzalo k intenzívnemu prenosu," dodal doktor Moeti.

Podobné domovy sú vo väčine afrických krajín zriedkavé, starší ľudia skôr žijú vo vidieckych oblastiach. V mnohých afrických krajinách je pre ľudí normálne vrátiť sa na dôchodok z mestských oblastí do ich vidieckych domov. Hustota obyvateľstva je vo vidieckych oblastiach nižšia a dodržať sociálne vzdialenosti je omnoho jednoduchšie. Taktiež nevyvinutý dopravný systém sa zdá byť v tomto smere akýmsi "požehnaním". Afričania necestujú tak často, ako to robia ľudia vo vyvinutých ekonomikách, a minimalizujú tak kontakt.

Priaznivé podnebie

Štúdia uskutočnená vedcami z Univerzity v Marylande v Spojených štátoch ukazuje súvis medzi teplotou, vlhkosťou, zemepisnou šírkou a šírením covidu. "Pozreli sme sa na skoršie šírenie vírusu v 50 krajinách sveta. Vírus mal lepšie možnosti na šírenie v nižších teplotách a vlhkosti," povedal vedúci tímu Mohammad Sajadi. Ako uviedol, nie že by sa vírus nešíril v ostatných podmienkach, iba sa šíri jednoducho lepšie, ak sú teploty nižšie.

Africké krajiny mimo trópov boli na tom horšie. Šírenie vírusu sa v Juhoafrickej republike zrýchľovalo vtedy, keď prišla na južnú pologuľu zima. Keď sa však oteplilo, počet prípadov významne poklesol.

Dobré komunitné zdravotnícke systémy

Pandémia covidu prišla v čase, kedy sa Demokratická republika Kongo borila s vypuknutím eboly. Okolité štáty boli v pohotovosti a kontrola zdravotného stavu cestujúcich zameraná na ebolu sa rozšírila aj na Covid-19.

Niekoľko západných afrických štátov - ktoré bojovali s celosvetovo najhorším vypuknutím eboly v rokoch 2013 - 2016, si tiež osvojili opatrenia v oblasti verejného zdravia, ktoré poslúžili na prevenciu pred ochorením Covid-19, zahŕňajúc izoláciu infikovaných, trasovanie kontaktov a nariadenie karantény.

V najľudnatejšom africkom štáte, v Nigérii, zase tímy, ktoré chodievali očkovať deti proti obrne do dedín, boli prispôsobené tak, aby komunity vzdelávali o novej pandémii. Podľa doktorky Rosemary Onyibea, ktorá pracovala na programe eradikácie obrny, ihneď zmobilizovali existujúci personál, trasovali kontakty a vyslali ich do terénu.

Afriku zasiahla silnejšia vlna

Podľa posledných údajov BBC na africkom kontinente celkovo zaznamenali vyše 4,5 milióna potvrdených prípadov nákazy (k 5. máju to bolo 4 586 621 potvrdených prípadov. Zdroj: bbc.co.uk). Počet obetí bol na začiatku mája 2021 presne 122 910. Najviac zasiahnutou africkou krajinou je Juhoafrická republika s celkovým počtom potvrdených prípadov 1 586 148 a s počtom 54 511 obetí. Za rýchlejším šírením sú nepochybne i mutácie koronavírusu.

Ako sa uvádza v článku BBC z októbra, Afrika vtedy evidovala približne 37 000 obetí, v porovnaní s vtedajšími 580 000 v Amerike, 230 000 v Európe a 205 000 v Ázii.