Ako udržať vírus pod kontrolou v čase uvoľňovania? Toto radí epidemiologička
Otvárajú sa školy, obchody, letné terasy aj fitnescentrá. Uvoľňovanie opatrení nám dáva nádej na postupný návrat k normálu. Aké stratégie by sme mali zvoliť, aby vírus zostal pod kontrolou? O tom sme hovorili s epidemiologičkou Janou Skalovou.
Uvoľňovanie je správne
Podľa epidemiologičky bol najvyšší čas, aby sa opatrenia začali uvoľňovať. "Mnohí očakávali, že sa to udeje oveľa skôr," podotkla s tým, že výhrady má jedine k otvoreniu terás. Je to podľa nej najrizikovejšie prostredie, kde môže dôjsť k prenosu infekcie. "Ostatné opatrenia, ktoré sa uvoľňujú, sú úplne v pohode," vyjadrila sa Skalová.
Nemocnice mali podľa nej v súvislosti s nákazou najväčší problém s pacientmi, ktorí neposkytli údaje o tom, že boli v kontakte s pozitívnou osobou. V nemocnici takéhoto pacienta považovali za covid negatívneho. Ďalším nepriaznivým faktorom bola inkubačná doba pri koronavíruse. Stávalo sa, že do nemocnice prijali niekoho, kto bol síce negatívny, ale nákaza sa rozvinula neskôr.
Rúško na prvom mieste
Ľudia sa vracajú do obchodov, do škôl aj do kostolov. Ako by mala vyzerať cielená ochrana učiteľov aj žiakov v školách? Podľa epidemiologičky sú všetky opatrenia, ktoré boli prijaté v súvislosti s otváraním škôl, "relevantné a adekvátne". "Pre mňa je podstatou ochrany chrániť vstupnú bránu infekcie," zdôrazňuje Skalová. Touto vstupnou bránou je nosová a ústna slyznica. "Na prvom mieste má byť rúško, prípadne respirátor," upozorňuje lekárka. Je to najlepšia ochrana a "musí to pomôcť aj v školách". S rúškom by nemali mať problém ani deti na prvom stupni základnej školy, myslí si Skalová.
Epidemiologička vysvetľuje, že zo začiatku pandémie vládli obavy v súvislosti s dĺžkou prežívaním koronavírusu na rôznych plochách. V zdravotníckych zariadeniach taktiež riešili otázku, ako často dezinfikovať priestory a predmety. Skalová zdôraznila, že koronavírus je citlivý a v skutočnosti prežije v prostredí veľmi krátko. To, že v laboratórnych podmienkach identifikovali zvyškový vírus aj po niekoľkých dňoch, neznamená, že tento vírus bol aktívny a že by bol "schopný infikovať iného človeka", hovorí Skalová.
Koronavírus je vnútrobunkový parazit. Skalová zdôraznila, že ak chorý človk rozpráva a kvapôčky s vírusom sa dostávajú do priestoru, vírus je schopný infikovať ďalšiu osobu len krátku dobu, "táto doba sa počíta do 15 až 20 minút" vysvetlila epidemiologička.
Celú reláciu Tak takto?! si pozrite tu:
To, že v laboratórnych podmienkach identifikovali zvyškový vírus aj po niekoľkých dňoch, neznamená, že tento vírus bol aktívny a že by bol "schopný infikovať iného človeka".