Po Covide má psychické či neurologické problémy tretina ľudí, zistili vedci
Každému tretiemu z viac než 230 000 skúmaných pacientov, ktorí prekonali Covid-19, boli do šiestich mesiacov diagnostikované neurologické či psychiatrické problémy ako úzkosť alebo depresia, uvádza štúdia zverejnená v odbornom časopise The Lancet Psychiatry. Podľa agentúry AFP ide o zatiaľ najrozsiahlejší výskum dopadu Covidu-19 na mentálne zdravie.
Horšie je to pri ťažšom priebehu
Autori štúdie analyzovali elektronické zdravotné záznamy 236 379 pacientov, ktorí prekonali Covid, išlo väčšinou o Američanov. Zistili, že diagnóza jedného zo 14 častých neurologických či psychiatrických ochorení sa objavila pri 34 percentách z nich. V kontrolnej skupine vedci skúmali pacientov, ktorí prekonali chrípku a respiračné ochorenia.
Najčastejším problémom, ktorý bol pozorovaný pri 17 percentách pacientov po Covide, boli úzkosti, u 14 percent sa vyskytli afektívne poruchy.
V priemere menej časté bolo krvácanie do mozgu. To sa vyskytlo u 0,6 percenta ľudí po Covide-19. Cievna mozgová príhoda nastala v 2,1 percentách prípadov, demencia postihla 0,7 percent skúmaných pacientov. Jej výskyt bol však vyšší u osôb, ktoré mali ťažký priebeh Covidu-19. Cievna mozgová príhoda bola diagnostikovaná siedmim percentám pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti, demenciu zistili takmer dvom percentám z nich.
Hoci riziko väčšiny komplikácií je pre jednotlivca malé, dopad na celú populáciu by mohol byť kvôli rozsahu pandémie podľa vedcov značný.
Mechanizmus vedci neodhalili
"Výsledky nášho výskumu ukazujú, že ochorenie mozgu a psychické problémy sú častejšie po prekonaní Covidu-19 než po chrípke či respiračných infekciách," uviedol Max Taquet, psychiater z Oxfordskej univerzity, ktorý sa podieľal na vedení štúdie. Upresnil, že štúdia nedokázala určiť, ktoré biologické či psychologické mechanizmy konkrétne stoja za vyšším výskytom týchto diagnóz. Psychiater zdôraznil, že je potrebné ďalšie skúmanie príčin, aby sa dalo takýmto následkom zabrániť.
Problémy ako úzkosť by mohli byť zapríčinené stresom, ktorý spôsobuje ochorenie a hospitalizácia, kým cievna mozgová príhoda alebo demencia by mohli súvisieť s biologickým dopadom samotného vírusu alebo reakciou tela na infekciu, uviedli podľa spravodajského portálu BBC autori štúdie.
Hoci riziko väčšiny komplikácií je pre jednotlivca malé, dopad na celú populáciu by mohol byť kvôli rozsahu pandémie "značný", varoval Paul Harrison, ďalší spoluautor štúdie, ktorý taktiež pôsobí na Oxfordskej univerzite.
