Stres je nepriateľom vakcín. Účinnejšie sú, ak ste v pohode
Oddýchnite si, vyspite sa, buďte v kontakte s priateľmi a rodinou. Tieto veci sú užitočné stále, ale v nasledujúcich mesiacoch budú možno ešte dôležitejšie. Čoraz väčší objem dát potvrdzuje, že náš psychický stav môže ovplyvniť reakciu imunitného systému na vakcínu - vrátane vytvorenia ochranných protilátok. Píše o tom The Guardian.
Úloha psychického zdravia
Už vieme, že telesné faktory, ako napríklad index telesnej hmotnosti, môžu mať okamžitý dopad na účinnosť vakcíny. Koncom februára napríklad štúdia talianskych zdravotníkov potvrdila, že obezita tlmí reakciu protilátok na vakcínu spoločnosti Pfizer/BioNTech.
Podľa toho, čo je známe o očkovaní na viaceré choroby, naše psychické zdravie a celková úroveň stresu majú taktiež dôležitú úlohu. "Existuje dosť široké názorové spektrum na to, ktoré veci môžu pomôcť a ktoré, naopak, škodia imunitnému systému," hovorí profesor Daniel Davis, imunológ Manchesterskej univerzity. "Väčšina vedcov sa zhoduje, že stres naň má vplyv," vysvetlil.
Výskumy so študentmi a seniormi
Priekopníčkou výskumu tejto problematiky je profesorka Janice Kiecoltová-Glaserová z lekárskej fakulty Štátnej univerzity v Ohiu. V 90. rokoch vyšetrovala skupinu študentov medicíny, ktorí dostali očkovanie proti žltačke typu B počas veľmi náročnej série skúšok.
Toto očkovanie zvyčajne vyžaduje tri injekcie podané počas siedmich mesiacov. Štvrtina študentov si však začala vyvíjať istú úroveň protilátok už po prvej dávke. Všetci mali spoločnú jednu vlastnosť - podstatne nižšiu hladinu úzkosti ako ostatní študenti. Zdá sa teda, že ich pohodový prístup podporil rýchlejšiu imunitnú reakciu.
Kiecoltová-Glaserová skúmala aj následky stresu staršej populácie. Jej tím sa zameral na skupinu účastníkov, ktorí sa starali o manžela či manželku s demenciou. Nepretržitá starostlivosť môže nesmierne zvýšiť hladinu stresu - a ukázalo sa, že oslabila aj reakciu tela na očkovanie proti chrípke.
Štyri týždne po tom, ako boli ľudia v skúmanej skupine zaočkovaní, malo len 38 percent vystresovaných opatrovníkov významne zvýšené množstvo protilátok. V kontrolnej skupine to bolo 66 percent ľudí v rovnakom veku a z podobného ekonomického prostredia. V tomto prípade boli následky stresu obzvlášť výrazné u starších účastníkov štúdie, o ktorých je známe, že majú slabšie imunitné reakcie.
Pohodový prístup u študentov podporil rýchlejšiu imunitnú reakciu.
Vplyv na trvanie účinnosti vakcíny
Dôležitá je aj skutočnosť, že psychické vypätie môže mať dlhodobý efekt na trvanie ochrany poskytutej vakcínou. "Nielen, že trvá dlhšie, kým sa vyvinie klinická ochranná reakcia na vakcínu, ale zdá sa, že chronický stres taktiež narúša reakciu protilátok," upozorňuje Annelise Madisonová, klinická psychologička z laboratória Kiecoltovej-Glaserovej, ktorá sa nedávno podieľala na štúdii ktorá skúmala z tohto hľadiska pandémiu koronavírusu. "Imunita potom nemusí vydržať dosť dlho, a to by si mohlo vyžiadať častejšie očkovanie s cieľom udržania imunity," dodala Madisonová.
Následky stresu môžu závisieť od nášho osobného mechanizmu, akým sa dokážeme vysporiadať s problémami. Profesorka Suzanne Segerstromová z univerzity v Kentucky zistila, že neustále premielanie negatívnych myšlienok môže zvýšiť dopad stresu na imunitný systém, čo neplatí u ľudí, ktorí sú schopní sa rozptýliť neutrálnymi podnetmi.
Neurotici majú problém
Toto môže vysvetliť, prečo vysoko neurotickí ľudia vykazujú oslabenú reakciu na očkovanie. Všeobecne majú ľudia s neurotickou osobnosťou tendenciu sa zaoberať svojimi obavami dlhší čas, čo môže zväčšiť a predĺžiť ich reakciu na relatívne malé stresové faktory. To potom môže ich zdravie poškodiť v mnohých ohľadoch, vrátane podstatne zníženej schopnosti vytvoriť si dlhodobú ochranu po očkovaní proti chrípke.
Naša reakcia na očkovanie môže závisieť na spánku, ktorý stres často narúša. Ďalším faktorom je úroveň spoločenskej podpory, ktorú dostávame. Samota môže byť samostatným zdrojom nešťastia a zväčšuje dopad iných škodlivých faktorov.
Aj malé každodenné problémy vás môžu zahltiť a ochromiť, ak nemáte sieť ľudí, s ktorými by ste zdieľali svoje starosti. Ľudia s menšou spoločenskou sieťou, ktorú predstavuje napríklad počet ľudí, s ktorými sme každý mesiac v kontakte, majú podľa dostupných zistení slabšiu ochranu po očkovaní. Z rovnakých dôvodoch môže záležať dokonca aj na kvalite manželstva. Šťastnejšie páry mali podľa štúdie účinnejšiu imunitnú reakciu než tie so slabšou citovou väzbou.
Ľudia s menšou spoločenskou sieťou majú podľa dostupných zistení slabšiu ochranu po očkovaní.