Ministri odchádzajú, premiér zostáva. Toto sú top udalosti týždňa

Do nového týždňa sme vstúpili aj s novými požiadavkami Igora Matoviča. Zatiaľ, čo jeho demisia je v nedohľadne, demisie iných ministrov pribúdajú. Vrásky mnohým aj naďalej spôsobuje pandémia, čísla však pomaly klesajú. Máme to najhoršie už za sebou? Na zahraničnej scéne sme zase boli svedkami miliardovej blokády. Vybrali sme pre vás tie najdôležitejšie a najzaujímavejšie udalosti týždňa.

Ministri odchádzajú, premiér zostáva. Toto sú top udalosti týždňa
Foto: TASR/Martin Baumann

Premiér má vlastné podmienky

Premiér ešte v nedeľu večer všetkých prekvapil. Aj keď sa v úvode jeho tlačovej besedy zdalo, že podá demisiu, záver bol napokon celkom iný. Igor Matovič však po prvýkrát priznal, že je ochotný odstúpiť zo svojho postu. Naopak koaličné strany čelili novým požiadavkám zo strany OĽANO. Sklamanie neskrývala ani samotná prezidentka, ktorá sa vyjadrila s tým, že očakávala dohodu, nie ďalšie podmienky.

Koaličná kríza zrazu nabrala nový smer. Matovič žiadal hlavy niekoľkých ministrov i vrátenie rezortu od SaS. Richard Sulík síce ponúkol svoju funkciu, no s ministerstvom to už také jednoduché nebolo. OĽANO v otázke vládnej krízy zostáva jednotné a trvá na tom, že podmienky ostatných splnilo odvolaním Mareka Krajčího z postu ministra zdravotníctva. Čakalo sa tak na splnenie sľubov zo strany SaS a Za ľudí.

Koniec Sulíka i Kolíkovej

Netrvalo to dlho a zo svojej funkcie, tak ako to sám predpovedal, odstúpil šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík. "Matovič má šancu splniť, čo sľúbil," povedal. SaS však odmietla zmeny v počte ministerstiev, ktoré majú. Zároveň avizovali demisiu ďalších dvoch ministrov, ak sa nepodarí do stredy dospieť k dohode v koalícii. No a to sa ani nepodarilo.

Požiadavky Matoviča neminuli ani stranu Za ľudí, požadoval konkrétne funkciu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu. Strana im vyjadrila podporu a rozhodnutie nechala na nich. "Predsedníctvo strany vníma podmienky predsedu vlády Igora Matoviča, že odstúpi z funkcie iba v prípade, ak Mária Kolíková a Juraj Šeliga odídu z funkcií. Je našou povinnosťou voči občanom hľadať východiská, aby mohla nová vláda fungovať čo najskôr a riešiť skutočné problémy Slovenska," skonštatovala strana.

V strane Za ľudí napokon padlo rozhodnutie a ministerka Kolíková oznámila svoj koniec. "Z vlády odchádza ministerka, na ktorej prácu sme veľmi hrdí," povedala Remišová. Vysvetlila, že to nie je rozhodnutie strany, ale osobné rozhodnutie Kolíkovej. Šéfka Za ľudí zároveň pripustila svoju vlastnú demisiu. Za termín svojho rozhodnutia označila pondelok 29. marca. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga dodal, že ak dôjde k demisii predsedníčky, bude ju nasledovať. Zopakoval, že jeho pozícia je k dispozícii.

Prezidentke dochádza trpezlivosť

O ďalších dvoch ministrov menej a riešenie krízy naďalej v nedohľadne. Tak pokračoval týždeň a trpezlivosť došla aj samotnej prezidentke. Zuzana Čaputová vo svojom mimoriadnom vyhlásení kritizovala, že neschopnosť prijímať rozhodnutia sa už netýka len vlády, ale aj parlamentu. Preto sa rozhodla zopakovať verejne to, čo predtým povedala Matovičovi počas stretnutia medzi štyrmi očami: "Je nevyhnutné, aby premiér svojou demisiou umožnil uzavretie dohody koaličných partnerov na rekonštrukcii vlády." Zdôraznila, že "postavenie a pozícia žiadneho človeka nie je a nesmie byť dôležitejšia ako záujem krajiny a jej občanov".

Vo výrokoch pritvrdilo aj hnutie Sme rodina. Boris Kollár pripustil odchod hnutia z vlády a hovoril o predčasných voľbách. "Sme rodina koaličnú krízu nebude naťahovať, radšej odíde preč," vyjadril sa šéf koaličného hnutia.

Demisie ďalších ministrov

Výzvy z mnohých strán však nepadli na úrodnú pôdu, premiér svoje ticho predĺžil o niekoľko dní a zatiaľ slovenská vláda prišla o ďalšie dve mená. Demisiu podal minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Prezidentka tak prijala demisie posledných ministrov SaS a strana vo vláde skončila. "Odchádzate od rozrobenej práce, svoje demisie podávate aj ako prejav stanoviska politickej strany, ktorá vás nominovala. Vaše rozhodnutie však plne rešpektujem," vyhlásila Čaputová.

Demisie ministrov však neuspokojili hnutie OĽANO. Ostré slová na adresu Sulíka konflikt v koalícii nevyriešili. "Hnutie OĽANO so sklamaním konštatuje, že predseda strany SaS Richard Sulík sa rozhodol povaliť ďalšiu demokratickú vládu," písalo sa v stanovisku hnutia. SaS zároveň pozastavilo svoju účasť v koalícii s tým, že podmienky splnili a čakajú na demisiu premiéra. "Aby sme Igorovi Matovičovi jeho odchod z postu premiéra uľahčili, jeho podmienky sme splnili," povedal šéf SaS Richard Sulík a poukázal na svoju demisiu a demisiu Márie Kolíkovej zo Za ľudí. "Sme opäť v bode nula. Pozastavujeme účasť v koalícii dovtedy, kým Matovič nepodá demisiu tak, ako sľúbil," povedal.

Heger novým premiérom?

Svoje ultimátum následne oznámila aj strana Za ľudí. Ak sa situácia ani do pondelka nevyrieši, Remišová nevidí dôvod pokračovať „v rozpadávajúcej sa a nefunkčnej vláde“. Aj naďalej však vyjadrila ochotu rokovať a zdôraznila potrebu zachovania štvorkoalície.

Popri nezhodách a dlhých zákulisných rokovaniach sa uvažovalo aj tom, či by nebol lepším premiérom súčasný minister financií Eduard Heger. Mohol by priniesť úľavu? Jedno je jasné, spôsob komunikácie Hegera a Matoviča je zásadne odlišný. OĽANO ako celok však za Matovičom stojí, svedčí o tom aj list, ktorý koloval vo vnútri hnutia. Ako prvá o ňom informovala TA3. V prípade, že Igor Matovič nebude premiérom, viacerí poslanci OĽANO zvažujú svoj odchod z poslaneckého klubu hnutia.

V závere turbulentného ťýždňa sa napokon ozval aj sám premiér. Naznačil vznik trojkoalície a SaS si od neho opäť vyslúžila ostrú kritiku. Rokovania podľa jeho slov viaznu. Budúcnosť koalície tak aj naďalej zostáva nejasná. Dočkáme sa výsledku počas ďalšieho týždňa? Boris Kollár v našej relácii V politike vyhlásil, že veci sa už pohnú. "Nebudem predbiehať. Viem veci, ktoré ešte nemôžem zverejniť. Ale možno budete prekvapení, že tieto veci sa pohnú už tento týždeň," uviedol. Svoje ultimátum potvrdila aj Remišová, ktorá dáva rokovaniam poslednú šancu, inak podáva demisiu.

Zrušené maturity a Veľkonočné desatoro

Počas týždňa domácou scénou nehýbala len vládna kríza. Minister školstva Branislav Gröhling ešte pred podaním demisie stihol oznámiť, čo bude s tohtoročnými maturitami. V aktuálnom školskom roku sa ruší písomná forma internej maturitnej skúšky, teda slohová časť, aj ústna skúška. Známky sa vypočítajú podľa priemeru na vysvedčení. Maturity budú teda vyzerať tak, ako tie minuloročné.

S veľkými očakávaniami mnohí sledovali aj tlačovú besedu dočasne povereného ministra zdravotníctva Eduarda Hegera s odborníkmi, ktorí oznámili, ako to bude vyzerať počas Veľkej noci. Dočkali sme sa však celkom pozitívnych správ, situácia sa mierne zlepšuje, no vyzvali k dodržiavaniu viacerých odporúčaní. Sprísňovanie nenastalo, súčasné opatrenia sú vraj nastavené dobre.

Blokáda za miliardy

Rušno bolo aj v zahraničí, a to najmä v Suezskom prieplave. Práve ten upchala veľká nákladná loď, ktorá sa dostala na plytčinu a zablokovala jednu z najdôležitejších plavebných ciest na svete spájajúcu Európu a Áziu, ktorou prechádza približne 12 % objemu globálneho obchodu. Nešťastie malo byť spôsobené zlým počasím, neskôr sa prišlo aj na to, že za tým mohla byť technická chyba či ľudské zlyhanie. Loď sa ani po niekoľkých dňoch nedarí odtiahnuť a toto nešťastie mnohých stojí miliardy.

Uviaznutá loď zapríčiňuje, že každý deň sa takto zdrží náklad medzi Áziou a Európou v hodnote približne 9,6 miliardy dolárov, vyplýva z údajov magazínu Lloyd's List.

Rokovania o vakcínach

Na pôde Európskej únie sa zase rokovalo o vakcínach aj o možnostiach cestovania v čase pandémie. Lídri sa zhodli na tom, že farmaceutické firmy musia dodržiavať svoje záväzky voči únii a očkovanie sa musí zrýchliť, absolútny zákaz vývozu vakcín neprijali. Podrobnosti priblížil aj premiér Igor Matovič.

Zem na hodinu zhasla

Ku koncu týždňa svet nezabudol ani na Hodinu Zeme. Zhasli mnohé svetové metropoly, medzi nimi aj Bratislava. Vypli osvetlenie Bratislavského hradu i Prezidentského paláca. Hodina Zeme upozorňuje na prepojenosť sveta v boji za ochranu planéty a klímy. Tohtoročná kampaň sa zameriava na zvýšenie tlaku na prijatie konkrétnych a ambicióznych záväzkov do roku 2030 na konferencii OSN o biodiverzite, ktorá sa bude konať koncom roka v Číne.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok