Protesty pokračujú, ľudia sa vrátili do ulíc aj po najkrvavejšom dni
Protestujúci v Mjanmarsku sa v nedeľu vrátili do ulíc a znova požadovali návrat k demokracii po najkrvavejšom dni od februárového vojenského prevratu, počas ktorého bezpečnostné sily v sobotu v krajine zabili viac ako 100 ľudí. Informovala o tom agentúra AP.
Medzi obeťami sú aj deti
Protesty sa konali v Rangúne a Mandalaji, dvoch najväčších mjanmarských mestách, i inde v krajine. Proti niektorým demonštráciám opäť zasahovali policajné zložky. V sobotu pri zákrokoch bezpečnostných síl voči protestom zahynulo v Mjanmarsku najmenej 114 ľudí, vyplýva z aktualizovaných údajov spravodajského portálu Myanmar Now. Medzi obeťami je podľa správ aj viacero detí vo veku menej ako 16 rokov.
Podobné bilancie zabitých zverejnili aj iné mjanmarské médiá a aktivisti. Od prevratu z 1. februára, pri ktorom armáda zosadila zvolenú vládu de facto premiérky Aun Schan Su Ťij, sa počet zabitých zvýšil na viac ako 420. Prevrat zvrátil roky pokroku Mjanmarska k demokracii po piatich desaťročiach vojenskej vlády a znova obrátil medzinárodnú pozornosť na túto krajinu juhovýchodnej Ázie.
Reaguje OSN aj Amnesty International
Nové krviprelievanie rýchlo odsúdili predstavitelia a diplomati početných krajín. Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že ním správy o zabíjaní civilistov vrátane detí otriasli. "Pokračujúce zásahy armády sú neprijateľné a vyžadujú si dôraznú, jednotnú a rozhodnú medzinárodnú reakciu," napísal na Twitteri.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International zopakovala kritiku, že medzinárodné spoločenstvo nerobí dosť pre ukončenie štátneho násilia v Mjanmarsku. "To, že členské krajiny Bezpečnostnej rady OSN naďalej odmietajú zmysluplne konať proti tejto nekončiacej sa hrôze, je odsúdeniahodné," uviedla regionálna predstaviteľka Amnesty International Ming Yu Hah.
Najvyšší čas, aby svet podnikol kroky
Bezpečnostná rada OSN odsúdila násilie po prevrate v Mjanmarsku, nepodporila však spoločné opatrenia proti junte, ako by bol zákaz predaja zbraní. Takýto návrh by takmer s určitosťou vetovali Čína a Rusko, ktoré patria k hlavným dodávateľom zbraní pre mjanmarskú armádu, píše AP.
Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku Tom Andrews uviedol, že je najvyšší čas, aby svet podnikol kroky - ak nie prostredníctvom BR OSN, tak na mimoriadnom medzinárodnom summite. Junta by podľa neho mala byť odrezaná od financovania, napríklad z príjmov z ropy a zemného plynu, a od prístupu k zbraniam. "Slová odsúdenia alebo znepokojenia sú pre obyvateľov Mjanmarska prázdne, kým vojenská junta sa voči nim dopúšťa masového vraždenia," vyhlásil Andrews. "Obyvatelia Mjanmarska potrebujú podporu sveta. Slová nestačia. Je čas na rázne, koordinované kroky," citovala ho agentúra Reuters.