Smer opravuje vlastné zmeny v sociálnom poistení

Poslanci Smeru totiž priznávajú, že skutočný príjem na určenie výšky nemocenských dávok zamestnancov, najmä dohodárov, môže byť podľa vládnej novely zákona nižší, ako pravdepodobný vymeriavací základ určený zákonom o sociálnom poistení. Ak by mal podľa vládnej novely zákona dohodár mesačný príjem napríklad 150 eur, tak by sa mu počas prvých 90 dní vypočítala nemocenská dávka z minimálneho základu 393 eur a za celý mesiac by bola v sume vyše 200 eur.

"V zásade bude platiť, že pravdepodobný denný vymeriavací základ sa určí ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by daný zamestnanec zaplatil poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky," objasňujú poslanci. Ak skutočný zárobok bude počas prvých 90 dní nižší ako vymeriavací základ stanovený zákonom, tak sa dávka určí z tohto nižšieho denného vymeriavacieho základu. Týmto návrhom sa tak dosiahne to, že dohodári budú mať nemocenskú dávku vypočítanú zo skutočného príjmu, z ktorého zaplatili poistné na nemocenské poistenie.

Ďalším návrhom chcú poslanci Smeru presadiť, aby sa do obdobia 90 dní trvania nemocenského poistenia započítavali len obdobia, za ktoré sa skutočne platí poistné na nemocenské poistenie. Vylúčiť sa tak majú obdobia poistenia, v ktorých nie je povinnosť platiť poistné. Ide napríklad obdobie práceneschopnosti. Navrhujú tiež spresniť vznik dôchodkového poistenia pre študentov. "V okamihu uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov nie je vždy možné vopred určiť presnú sumu odmeny, preto sa umožňuje spätný vznik dôchodkového poistenia, ak skutočne vyplatená odmena je vyššia ako 66 eur," uvádzajú. V tejto súvislosti tiež žiadajú upraviť aj spätne prihlásenie žiaka na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni.

Súčasťou navrhovanej poslaneckej novely zákona je aj oprava chybného textu pozmeňujúceho návrhu k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý upravuje zvýšenie poplatku za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. V súčasnosti je tento poplatok v zákone zadefinovaný koeficientom 0,056, a je teda vo výške 5,6 %. Poslanci Smeru však v spoločnej správe k legislatívnemu návrhu v auguste schválili návrh, že sa slová "vo výške 0,56“ nahrádzajú slovami "vo výške 0,1“.“ Podmanický, Jasaň a Vaľová preto navrhujú prijať ustanovenie o tom, že tento koeficient môže byť maximálne vo výške 0,1.

Vláda od začiatku budúceho roka odvodmi viac zaťaží príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Kým v súčasnosti z príjmu z dohôd platí zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 % z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 % z vyplácaného príjmu, po novom sa budú na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahovať kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 %. Ak bude mať štandardný "dohodár" nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Z nepravidelného príjmu sa totiž nebude strhávať nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Nižšie odvody z dohôd budú mať študenti a poberatelia starobných, invalidných a výsluhových invalidných penzií. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia budú z príjmu z dohôd platiť 29,8-percentné odvody. Pôjde o kompletné dôchodkové poistenie a ich zamestnávateľ bude platiť tak ako v súčasnosti garančné a úrazové poistenie. Osobitnou kategóriou budú študenti stredných škôl vo veku do 18 rokov, ktorých mesačný príjem do 66 eur naďalej nebude podliehať dôchodkovému, nemocenskému poisteniu, ani poisteniu v nezamestnanosti. Ide o pozmeňujúci návrh poslanca Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD.

Najnižšie odvody sa budú vzťahovať na starobných a výsluhových dôchodcov, keďže ich príjem z dohôd vláda navyše oproti súčasnosti zaťaží len starobným poistením a poistením do rezervného fondu solidarity. Ich odvodová sadzba tak bude predstavovať 23,8 %. Starobní penzisti totiž už v súčasnosti ani pri pracovnom pomere neplatia invalidné poistenie.