Volili OĽANO, dnes majú iného favorita. Sociológ hodnotí zmenu preferencií
Preferenčný pokles najsilnejšej vládnej strany OĽANO počas prvého roka vládnutia o viac ako polovicu volebného výsledku je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus v histórii Slovenska výnimočný.
Za pokles OĽANO nemôže len pandémia
„Určite ho nemožno abstrahovať od pandémie. Pokiaľ sama nespôsobila straty, tak vytvorila rámec, v ktorom je vládna koalícia nútená komunikovať. Očakávania verejnosti v oblasti zvládania pandémie sú úplne niekde inde a premiér sa stáva hromozvodom hnevu a rozčarovania,“ povedal v diskusii na TASR TV.
O tom, aké témy boli pre voličov dôležité, sa podľa neho možno dozvedieť aj na základe problémov, ktoré v prieskumoch sami formulovali. V máji minulého roka koronakrízu a jej dôsledky ako najvážnejší problém vnímalo 45 percent. „Dnes túto odpoveď spontánne uvádza už takmer 80 percent ľudí. Na druhom mieste je to zdravotníctvo, čo tiež nie je prekvapivé. Ale chcel by som upozorniť na tretie miesto, a to je stav demokracie, respektíve politiky,“ uviedol Slosiarik.
Priblížil, že v máji 2020 to spontánne uvádzalo 12 percent ľudí, dnes je to 32 percent. „Je to nebývalo veľa. Samotní ľudia vnímajú, že v rámci spravovania krajiny, princípov demokracie sa deje niečo, čo nie je veľmi v zhode s ich očakávaniami. Tento problém nebol v minulosti taký výrazný a tak výrazne menovaný,“ skonštatoval Slosiarik.
SaS sa oplatila opozičná rétorika
Preferencie koaličných strán podľa neho ukazujú, že komunikácia SaS, ktorá niekedy verbálne pôsobila ako opozícia v koalícii, voličov oslovila viac ako lojalita Sme rodina. „SaS narástla, jej aktuálne preferencie sú približne dvojnásobok volebného výsledku. Veľká časť z toho nárastu sú bývalí voliči OĽANO,“ priblížil.
Konfrontačnejšia rétorika podľa Slosiarika mohla pomôcť k miernemu nárastu podpory aj v prípade hnutia Za ľudí. Prístup má mať však aj negatívnu stránku. „Ak voliči vládnej koalície očakávajú, že bude v ťažkých časoch ťahať za jeden koniec povrazu, ťažko budú jej politici preferenčne zarábať na vzájomných sporoch,“ upozornil.
Ďalšie strany s potenciálom
Výrazný nárast Hlasu-SD súvisí podľa Slosiarika aj s pocitom časti respondentov, že Peter Pellegrini ako premiér dobre zvládol problém koronavírusovej epidémie. Voličskou bázou novej strany majú byť najmä bývalí voliči Smeru-SD, Sme rodina a OĽANO. „Výskumy ukazujú, že elektorát Smeru sa rozčesol, rozdvojil na dve približne rovnaké polovice. Tá, ktorá ostala Smeru, je relatívne stabilná,“ poznamenal Slosiarik na margo strany Roberta Fica.
Určitý potenciál rastu vidí u KDH, SMK a Most-Híd, ale aj SNS. „Pohybuje sa na troch percentách, ale je to tradičná strana. Jej predseda Andrej Danko z hľadiska dôvery v roku 2016 dosahoval 40 percent, po neúspechu vo voľbách klesol na desať percent, ale opäť postupne rastie,“ poznamenal Slosiarik.
V najbližších týždňoch veľké posuny v preferenciách neočakáva. „Je pre mňa otázkou, čo bude do budúcnosti s kotlebovcami. Jeden z dôvodov je odchod výrazných tvárí strany Milana Mazureka a Milana Uhríka. A stále je otvorená otázka možného odsúdenia predsedu Kotlebu,“ zhrnul Slosiarik.
